Ako sa zrodila dohoda o tvojom príchode do Zvolena?

„Keď Rangers vypadli z playoff NHL, spolu s agentom sme začali riešiť otázku môjho pôsobiska, v ktorom odštartujem novú sezónu. To znamená, že agent dal moje meno na trh, aby sme zistili, ktorý klub by mal záujem o spoluprácu. Chceli sme si vypočuť ich ponuky, ale od začiatku som chcel ísť do Zvolena. Chcel som byť doma s priateľmi a rodinou. Bolo viacero možností, ale Zvolen bol pre mňa prioritou.“

Zatiaľ máš za sebou tri tréningy so Zvolenom. Ako sa cítiš na ľade po dlhej pauze?

„Samozrejme, je cítiť výpadok. Po príchode na Slovensko som bol v povinnej karanténe a v podstate som nemohol robiť nič. Nie je to jednoduché, ale každým tréningom sa cítim lepšie a lepšie a už sa teším na ďalší týždeň.“

Ako ste si sadli s brankárskymi kolegami Robinom Rahmom a Adamom Trenčanom?

„Veľmi dobre, obaja sú to super chalani a kvalitní gólmani. Naše vzťahy sú výborné a zatiaľ vidím a vnímam len pozitíva.“

Dostal si na konci kempu pred reštartom sezóny nejakú spätnú väzbu od Rangers?

„Povedali mi, že s mojími výkonmi v kempe boli spokojní, ale že im stačia traja brankári a ja mám byť pripravený a v prípade potreby ma zavolajú do Toronta. Som spokojný so svojou pozíciou v Rangers, pretože sú tam predo mnou traja vynikajúci brankári, z ktorých každý môže byť jednotkou v NHL. Smerom k novej sezóne mi v klube povedali, aby som na ňu bol veľmi dobre pripravený. Som v tejto organizácii veľmi spokojný, pretože sa tam o mňa výborne starajú a vždy keď niečo potrebujem, pomôžu mi a komunikácia medzi mnou a klubom je bezproblémová.“

V otázke tvojho pôsobiska na začiatku novej sezóny si od Rangers dostal voľnú ruku?

„Áno, nechali to na mne. Povedal som im, že by som chcel ísť začať sezónu na Slovensko, s čím nemali žiadny problém. Povedal som im, že Zvolen je môj domov a že v tomto klube som vyrastal a veci sa pohli správnym smerom.“

V čom ti môže podľa teba pôsobenie v slovenskej extralige najviac pomôcť pred kempom v New Yorku Rangers?

„Hlavne ide o to, aby som nevypadol z toho kolotoča. Počas sezóny ide vlastne o takú rutinu. Potrebujem byť s tímom v tréningovom procese a v zápasovej praxi. Je to veľmi potrebné. Ak by som musel trénovať sám všetky tieto veci by mi chýbali. Vďaka pôsobeniu vo Zvolene prídem do kempu rozbehnutý a zvyknutý na pravidelnú záťaž.“

Mal si aj nejaké ponuky z iných zahraničných líg v Európe?

„Nie, zahraničie som vôbec neriešil, pretože som chcel byť doma. Ďalším dôvodom je, že situácia okolo koronavírusu je na Slovensku lepšia ako v iných krajinách.“

Na Slovensku stále platia výrazné obmedzenia v počte fanúšikov na zápasoch. V USA si zvyknutý z predošlých sezón na úplne odlišnú atmosféru počas zápasov. Myslíš si, že budeš veľmi vnímať tento rozdiel?

„Neviem, nejako to neriešim, pretože zápas je stále zápas a nezáleží na tom či tam je 10 000 ľudí, alebo 500. Samozrejme, vždy je lepšie, keď sú plné tribúny, ale človek by mal v sebe nájsť motiváciu, aj keď je na tribúnach len 500 ľudí. Do zápasu musí ísť vždy každý s cieľom vyhrať a predviesť najlepší výkon, aký dokáže.“

Ako veľmi mladý brankár si vo Zvolene dostal priestor v kategórii dorastu na niekoľko zápasov. V tej sezóne získal dorast Zvolena majstrovský titul. Ako si spomínaš na tieto časy, keď ti vo Zvolene dali možnosť vo vyšších kategóriách?

„Spomínam si, že v tej sezóne bol trénrom dorastu pán Hričina, ktorý mi veril a dal mi šancu v doraste na pár zápasov. Celkovo svoje mládežnícke časy vo Zvolene hodnotím pozitívne.“

Ako sa ti pracuje s trénerom brankárov Danielom Makónim?

„Trénera Makóniho poznám už dlho. Keď som mal 15 rokov absolvoval som niektoré tréningy s A mužstvom Zvolena, kde ma viedol. Takisto sme mali spoločnú letnú prípravu. Vtedy boli brákármi v A mužstve Zvolena Marek Šimko a Igor Cibula, čo mi určite veľmi pomohlo. Všetko je super a veľmi sa mi tu páči.“

Bol si jednotkou na majstrovstvách sveta do 18 aj do 20 rokov. Máš z týchto turnajov nejaké špeciálne spomienky?

„Tieto mládežnícke šampionáty v najvyššej kategórii otvoria človeku oči. Samozrejme, boli to neskutočné zážitky. Práve na týchto turnajoch má človek možnosť sa porovnať s absolútnou svetovou špičkou a vtedy zistí, kde sa naozaj nachádza a ako na tom výkonostne je. Ukáže to nedostatky, na ktorých treba pracovať a výrazne to dokáže hráča posunúť.“

Už niekoľkokrát sa tvoje meno objavovalo aj v spojitosti so seniorskou reprezentáciou, ale zatiaľ si pozvánku nedostal. Cítiš, že by pozvánka do sniorskej reprezentácie mohla prísť v najbližších sezónach?

„Dúfam, že raz príde. Vždy sa snažím podávať maximálne výkony a naďalej budem robiť všetko preto, aby som si tú pozvánku zaslúžil. Predtým bolo pre mňa veľmi ťažké sa dostať na reprezentačný zraz, pretože som chodil v USA do školy a semester mi končil vždy až začiatkom mája. To už vždy prebiehala príprava na majstrovstvá sveta. Ja som nemohol vtedy odísť zo školy, pretože by sa mohlo ľahko stať, že by som nešiel ani na majstrovstvá sveta a nemal by som ani ukončený ročník v škole.“

Spomenul si školu v USA, kde si aj hrával Univerzitnú hokejovú ligu. Ako tam prebieha toto spojenie školy s hokejom?

„Bolo to náročné, pretože najskôr som si myslel, že v škole mi budú všetci pomáhať, pretože hrám hokej, a že škola bude vedľajšia. Bolo to však presne naopak. Škola bola vždy prvoradá a až potom prišiel na rad hokej. Po hokejovej stránke to bolo veľmi dobré, pretože tí najkvalitnejší hráči idú odtiaľ aj priamo do NHL. To, že niekto hrá túto súťaž nemusí však znamenať, že je vynikajúci hokejista, pretože niektoré školy sú tam v spodnej časti rebríčka po hokejovej stránke. Potom sú tam školy, ktoré sú v top päť alebo top 10 tohto rebríčka a hráči z týchto škôl chodia aj priamo do NHL, alebo aspoň pokračujú potom v profesionálnej hokejovej kariére.“

V USHL si bol vyhlásený za najlepšieho brankára a dostal si sa aj do prvého All stars tímu. Ako si spomínaš na túto sezónu?

„Bola to vlastne moja prvá sezóna v USA. Náš tím bol výborný a celá sezóna bola skvelá, pretože všetko vyšlo tak ako malo.“

V čom sú najväčšie rozdiely medzi juniorskými súťažami v zámorí a AHL?

„Hlavne sa na to človek musí inak psychicky nastaviť, pretože už je to zamestnanie a nikto tam nikomu nevraví, čo má robiť. Každý to už musí vedieť sám a buď urobíš to, čo od teba očakávajú, alebo nie. Podľa toho bude tvoja práca aj ohodnotená. Buď tam ostaneš, alebo ťa pošlú preč a príde iný hráč, ktorý je lepší, alebo chce viac makať.“

Na farme New Yorku Ranger si vytvoril brankársku dvojicu s Igorom Šesťorkinom, ktorý v novej sezóne už môže byť jednotkou Rangers v NHL. Ako vám delili priestor v bráne?

„Na začiatku sezóny sme sa striedali prakticky po jednom zápase, vtedy sa mi chytalo veľmi dobre a aj tímu sa darilo. Potom, keď Šesťorkina v januári povolali do NHL, tak som začal dostávať ešte väčší priestor. Potom zavolali ku mne ďalšieho brankára, aby sme si mohli tie zápasy rozložiť.“

Ako si trávil čas v USA, keď si nešiel s Rangers do Toronta na playoff a nevedel si ani kde začneš ďalšiu sezónu?

„Udržiaval som sa v kondícii, aby som v prípade potreby bol pripravený ísť do Toronta. Keď Rangers vypadli a všetci hráči išli domov, tak ja som išiel v USA na kratšiu dovolenku a následne som sa individuálne pripravoval na ďalšiu sezónu. Tréningové centrum Rangers je otvorené celý rok a hráči tam môžu kedykoľvek prísť a ísť na ľad alebo do posilňovne a podobne, takže aj ja som využíval toto centrum na prípravu.“

Ako si si krátil čas v povinnej karanténe po príchode na Slovensko?

„Rodičia mi dali do izby stacionárny bicykel, takže som sa vďaka tomu mohol aspoň nejako udržiavať, ale inak som len pozeral filmy a seriály a čakal som, kým tá karanténa skončí.

Ako si si zvykol na život v USA?

„Mne sa v Amerike páči a zvykol som si na to veľmi dobre. Nemám žiadne problémy, ale Slovensko je môj domov a vždy som veľmi rád, keď sa možem vrátiť.“

Ako prebieha počas sezóny tvoja komunikácia s rodinou a priateľmi na Slovensku?

„Voláme a píšeme si cez sociálne siete a stále sme spolu v kontakte. Myslím si, že to v pohode zvládame. Rodičia ma boli prvýkrát v USA pozrieť až tento rok, ale ako som povedal, naša komunikácia je bezproblémová.“