Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Nový poradca pri hokejovej dvadsiatke Martin Dendis: V tomto na Slovensku veľmi zaostávame

BRATISLAVA - Nedávno sme vám priniesli rozhovor s nádejným trénerom Martinom Dendisom. Žilinský rodák má iba 28 rokov, avšak už robí asistenta trénera vo švédskom prvoligovom Linköpingu. Slovenským fanúšikom sa jeho meno postupne dostáva do pozornosti po zverejnení informácie, že svoje rady a skúsenosti bude odovzdávať aj na Slovensku.
Zdroj: 35548
Zdieľajte:

Hoci ste súčasťou Linköpingu, vaše rady budete posúvať aj pri slovenskej reprezentácii do 20 rokov. Ako to celé vzniklo?

Mal som jednu prednášku v Trenčíne, kde ma oslovil asistent trénera pri tomto výbere Viliam Čacho s tým, či sa k nim teraz, keď som na Slovensku, nechcem pridať.

Čo bude náplňou vašej práce?

Budem pomáhať pri tréningovom procese a dbať na rozvoj hráčov. Keďže som vo Švédsku sedem rokov, verím, že viem poskytnúť pohľad na celkové vnímanie hokeja. Taktiež by som mal pomáhať trénerom pri tvorbe tréningového procesu z hľadiska zručností, dobrých návykov. Každý z nás má nejaké úlohy, mojou bude dohliadať na individuálny rozvoj zručností.

Prečítajte si aj

Na Slovensku sa hráč berie ako robot, hovorí Martin Dendis. Ako 28-ročný sa stal asistentom trénera v Linköpingu

Ako tento nápad zobrali v Linköpingu?

Nemali s tým žiadny problém. Ide totiž o to, že vypomôžem len počas Hokejového leta, ktoré sa začína už tento víkend v Námestove. Nehrozí tak žiadny konflikt, nakoľko vo Švédsku mi zmluva začína plynúť až od 1. augusta.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste túto ponuku dostali?

Bral som to tak, že keď sa dá, chalanom vždy rád pomôžem. Počas sezóny som vo Švédsku, takže na to nie je čas. Vedel som, že keď som teraz doma, je to zrejme jediná možnosť, ako im pomôcť.

Pretrvá táto spolupráca aj do šampionátu na prelome rokov?

Dohodli sme sa, že to bude len na tento kemp, nič viac, ani nič menej. Ale uvidíme, všetko je otvorené do budúcnosti.

Určite ste si už aspoň jedným okom stihli pozrieť niektorých z nominovaných hráčov. V čom majú najväčšie nedostatky oproti rovesníkom vo Švédsku?

Nehovoril by som o nedostatkoch, skôr o tom, čo je dôležité, aby sme robili. Bude to pre mňa prvá skúsenosť so slovenskou reprezentáciou. Chcem sa v prvom rade pozrieť na to, ako sú na tom chalani celkovo. Iné je, keď človek niečo počuje a iné, čo vidí.

V nedávnom rozhovore pre náš web ste uviedli jeden z problémov. Za negatívne ste uviedli to, keď sa hráč berie za robota, ktorý keď dostane príkaz, musí ho splniť a na mentálne nastavenie sa zabúda. Do akej miery to je na Slovensku problém?

Vo všeobecnosti v tomto veľmi zaostávame, aj keď som už zaregistroval nejaké nové trendy. Napríklad aj Robo Petrovický (hlavný kouč reprezentácie do 20 rokov – pozn. red.) nám už predostrel, že počas kempu sa budeme zaoberať aj osobnosťou každého hráča. Je super, že takéto myšlienky prenikajú už aj na Slovensko. Stále však, žiaľ, tu hráčov berieme za robotov a nerozvíjame ich osobnostnú stránku. Zoberme si úspechy z minulosti. Hráči, ktorí ich dosiahli, boli osobnosťami. Dnešní hráči sa nedokážu presadiť v konkurencii osobností. Toto musíme začať podnecovať už od mladších kategórií.

Prečítajte si aj

VIDEO Pred 20 rokmi draftovali Mariána Gáboríka. Takýto boom vtedy spôsobil

Počas pôsobenia na severe Európy ste pomáhali aj pri švédskych mládežníckych reprezentáciách. Stretli ste sa aj tam s takýmito problémami?

Na Slovensku sa stáva, že keď je nejaký lepší chalan, ktorí nad ostatnými vyčnieva, tréner mu prepáči niektoré veci, ktoré nie sú až tak v súlade s osobnostným rozvojom. Tomuto my musíme pre dobro chalanov zamedziť, pretože to funguje len po nejaký level. Vo Švédsku, napríklad pri reprezentácii do 16 rokov, si chalani vedia povedať svoj názor, neboja sa niečo spýtať trénera s pocitom, či nebudú za hlupákov. Je dôležité si vedieť povedať svoj názor, nebáť sa pýtať a vedieť sa prezentovať. Mám pocit, že mladých chlapcom na Slovensku chýba sebavedomie, že sa boja odozvy trénera, spoluhráčov, verejnosti. Musíme vytvárať prostredie, kde sa hráči budú cítiť sami sebou, ale zároveň budú dodržiavať určené štandardy.

Inými slovami, hráč a tréner by mali diskutovať aj o veciach mimo ľadu?

Presne tak. Hráč aj tréner by si pred sezónou mali spolu sadnúť a navzájom si povedať očakávania, predstavy a ciele. Je pekné, že obe strany sa pozerajú len na jeden tréning, potom druhý a ďalší. To je však len jedna časť toho všetkého. Keď sú hráči súčasťou tohto procesu, aj oni nadobudnú pocit, že ich úsilie a práca má zmysel a robia ich sami od seba. Potom ide hokejová stránka ruka v ruke s týmto.

Nie je aj toto podľa vás dôvodom častého odchodu Slovákov do zámorských juniorských líg?

Ťažko povedať, preto vždy je to individuálne. Prikláňam sa k tomu názoru, že sčasti to môže zavážiť. Hráč tu môže mať skvelé podmienky pre svoj rozvoj, lenže ak sa nedbá aj o jeho osobnostnú stránku, nastáva problém. Mnohí však odídu len pre to, lebo vedia, že v zámorí sú viac na očiach. Lenže nezatracoval by som ani našu ligu, hráči sa v nej môžu učiť od starších, nabrať skúsenosti.

Zmienili ste sa o našej lige. Čo o slovenskom hokeji hovoria vo Švédsku?

Dobre vedia, že nie je taký, ako bol pred 15-20 rokmi, veď sa stačí pozrieť na výsledky či počet hráčov v NHL. Musíme makať na tom, aby sme znovu získali kredit hokejovej veľmoci.

Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články