Veterán, legenda a ikona hokeja v Poprade už nepôsobí na najvyššej úrovni. V pokročilom veku 46 rokov hráva druhú ligu za znovuzrodený susedný Kežmarok.

Ten v sobotu cestoval na zápas do Sabinova, no hviezda dostala ospravedlnenku a ostala pod Tatrami, kde sa zúčastnila súboja slovenských a českých legiend. "Hrali sme pod úplne inými pravidlami. Sami sme sa o tom presvedčili počas duelu, keď Višňovský vypálil príklep na bránu a rozhodcovia ukázali gesto trestného strieľania. Bolo to náročné, aj keď išlo len o exhibíciu. Niektorí chlapi neboli dlho na ľade a majú svoj vek. Taktiež patrím do tejto kategórie. Na tieto veci sme však nepozerali. Padlo nám vhod takéto stretnutie. Najviac nás prekvapil počet divákov. Vôbec sme nečakali, že ich príde toľko," pustil sa do hodnotenia Arne Kroták, ktorý aj v reprezentačnom drese nastúpil so svojou povestnou 13-tkou na chrbte.

Vznik Československej republiky oslávi storočnicu až budúcu nedeľu 28.októbra. Tento spolok sa zrodil ešte za federálnych čias, preto aj skladba českého výberu tomu podliehala. "Bohužiaľ, v národnom drese som toho veľa neabsolvoval, ale vo federálnej lige som strávil dosť času. Mám v pamäti ešte nejaké útržky. Hlavne, keď do Popradu prišla Sparta. To bola jedna veľká mastenica a v súbojoch sme si nič nedarovali. Vtedy boli štadióny preplnené, ľudia žiarili spokojnosťou a bolo to nádherné obdobie," vrátil sa v čase popradský odchovanec.

Miláčik fanúšikov na posledné súťažné stretnutie nastúpil ešte 26.januára 2018. Vtedy Poprad doma prehral s Novými Zámkami 3:4 po nájazdoch a zároveň to bola "konečná" pre najstaršieho hráča a ligového rekordéra. V zákulisí sa šepkalo o nezhodách s trénerom Ozimákom. Aké zavládli pocity po opätovnom naskočení na popradský ľad pred vlastným obecenstvom? "Teraz som v Kežmarku, kde pomáham reštartovať hokej. Robím aj asistenta pánovi Hudákovi a pôsobím pri deťoch. Čo narobím, v Poprade dostali prednosť iní ľudia, ale ja sa s týmto nikdy nezmierim. Beriem to ako fakt," poznamenal v súvislosti s nepekným koncom v rodnom klube, ktorý si určite nezaslúžil.

Jedno meno, ktoré má Kroták dodnes v hlave, mu "skrížilo" cestu v priebehu súboja, keď sa nešťastne pred striedaním zrazili - Václav Král. Český hokejista, ktorý v našej lige hrával v Trenčíne, Žiline a zhodou okolností aj v Poprade. Rok 2006 znamenal finálové zápolenie s "vlkmi" a Král sa vtedy "zahrýzol" do krku práve Krotákovi trinásť sekúnd pred koncom. Rukavice išli dole a päste lietali jedna radosť. Mnohí sa čudovali, že nezvyčajný hráč, ktorý bol určený na strieľanie gólov, sa dostal do boxerskej vložky. "Náhoda to zariadila tak, že hneď po prvom striedaní som sa zrazil s Václavom Králom. Určite si všetci pamätajú našu bitku vo finále proti Žiline, ktorá bola dosť ostrá," ukončil rozhovor nestarnúci "motor" aktuálne MHK Kežmarok Arne Kroták.

Česká republika priniesla na Slovensko kvalitný tím. Z tých známejších nastúpili Posmyk, Chalupa, spomínaný Václav Král, či gólman Dušan Salfický. "Od rána až do večera sme žili hokejom a našim zámerom bolo, aby sa všetci dobre bavili. Prehrali sme tesne, ale tento výsledok nikoho nezaujíma. Išlo o dobrú vec," vyslovil sa Salfický, ktorý v roku 2001 sa tešil zo zlatej medaily na MS v Nemecku, keď robil dvojku Milanovi Hniličkovi.

46-ročný rodák z Chrudimy sa v zápase skutočne ukázal ako pravý brankár. Po strele Mareka Urama sa puk stratil vo výstroji a bolo zložité ho nájsť. Napokon sa to podarilo. Čo by sa však stalo, keby malé čierne čudo by z jeho chráničov nevypadlo? "Poviem to vašou terminológiou - mal som ho vo vrecku (smiech). Najprv som si myslel, že buď na ňom sedím, alebo ho mám pod betónmi. Nakoniec som sa párkrát zatriasol a vypadol zo mňa. Následne sa mohlo pokračovať v hre," objasnil okamih z polovice duelu evidentne dobre naladený skúsený brankár.

Okrem fingovanej pästnej výmeny, ktorú sme viacmenej očakávali, stretnutie prinieslo štyri trestné strieľania (jeden nedovolený príklep a tri fauly), ale aj time-out. Pre ten sa rozhodla česká lavička za stavu 7:7. Málo platné. Desať sekúnd pred koncom o výhre Slovenska rozhodol Kroták. "Vôbec sme nešili žiadnu taktiku. Potrebovali sme si vydýchnuť, veď už nie sme najmladší a nie sme ani trénovaní ako počas aktívnej činnosti. Musím sa však priznať, že keby sme brali skutočný oddychový čas, potrebovali by sme na to hodinu," s poriadnou dávkou humoru a širokým úsmevom na perách okomentoval polminútovú pauzu Salfický, ktorý zavesil kariéru na klinec v roku 2014 v Pardubiciach.

"Zažíval som vynikajúce pocity. Keď sa človek znovu oblečie do brankárskeho výstroja, prebudia sa v ňom spomienky a emócie, ktoré ho v kariére sprevádzali," hodnotil sobotný večer pod Tatrami. Zaujímavosťou bolo, že na drese s číslom 2 bolo priezvisko Biegl. Bývalý vynikajúci brankár a budúci rok päťdesiatnik mal pôvodne namierené do Popradu, ale okolnosti sa zmenili. "Rado bol nominovaný, ale nepustili ho pracovné povinnosti," krátko a jasne ozrejmil príčinu "iného" mena Dušan Salfický.