Do olympijského diania sa prvýkrát zapojili hokejisti z krajín Sovietskeho zväzu a vytvorili na desaťročia len ťažko poraziteľný tím. Česko-slovenský dres si postupne obliekli ďalší Slováci. Patrili v rámci nej skôr k tým lepším hokejistom.

7. ZOH – Cortina d'Ampezzo (Taliansko) – 26. 1. až 4. 2. 1956

Talianske stredisko uspelo vo voľbách na zasadnutí MOV 28. apríla 1949, keď získalo 31 zo 41 platných hlasov, druhý kanadský Montreal ich mal 7.

Česko-Slovensko vyhralo základnú časť, ale v ďalšej časti turnaja na ňu nenadviazalo. Slovenský brankár Ján Jendek dostal príležitosť chytať od začiatku v dueloch s Poľskom i Nemeckom, v ich priebehu bol však vystriedaný za stavu 1:3 resp. 2:3. Do bránky sa dostal ešte v záverečnej desaťminútovke odvety s USA.

VÝSLEDKY ČSR – základná skupina: USA 4:3, Poľsko 8:3

VÝSLEDKY ČSR – finálová skupina: Kanada 3:6, Švédsko 0:5, ZSSR 4:7, Nemecko 9:3, USA 4:9

Suverénnymi víťazmi olympiády sa stali hokejisti Sovietskeho zväzu, ktorí pri svojom olympijskom debute dokázali vyhrať všetky duely, nad druhým USA 4:0, nad treťou Kanadou 2:0

Tabuľka finálovej skupiny: 1. ZSSR 10 b, 2. USA 8 b, 3. Kanada 6 b, 4. Švédsko 3 b, 5. ČSR 2 b, 6. Nemecko 1 b

KONEČNÉ PORADIE: 1. Sovietsky zväz, 2. USA, 3. Kanada, 4. Švédsko, 5. Česko-Slovensko (brankár Ján Jendek), 6. Nemecko, 7. Taliansko, 8. Poľsko, 9. Švajčiarsko, 10. Rakúsko

Najproduktívnejší hráči: 1. Jim Logan (Kanada, 7+8) 15 bodov, 2. Paul Knox (Kanada, 7+7) 14 b, 3. Vsevolod Bobrov (ZSSR, 9+3) 12 b; najlepší brankár – Willard Ikola (USA), najlepší obranca – Nikolaj Sologubov (ZSSR), najlepší útočník – Jack McKenzie (Kanada)

8. ZOH – Squaw Valley (USA) – 19. až 28. 2. 1960

Organizátormi hier sa na základe voľby zo 4. apríla 1956 stali Američania. Squaw Valley tesne porazilo rakúsky Innsbruck 32:30.

Po prehre gólovej prestrelke s USA rozstrieľalo Česko-Slovensko hokejistov Austrálie, hetrikmi sa zaskveli Miroslav Vlach, Jozef Golonka i Ján Starší.

VÝSLEDKY ČSR – základná skupina: USA 5:7 (Golonka 1+0, Starší 0+1), Austrália 18:1 (Golonka 4+2, Starší 3+2

Výsledky ČSR vo finálovej skupine neboli oslnivé, najvýznamnejším bola výhra nad Švédskom. Medaily si rozdelili tri veľmoci. Prekvapujúco zlatí boli domáci, tí v dueli zámorských tímov zdolali druhú Kanadu 2:1. Tretí Sovieti prehrali s Američanmi 2:3 a s Kanaďanmi 5:8.

VÝSLEDKY ČSR – finálová skupina: ZSSR 5:8, Kanada 0:4, Švédsko 3:1, Nemecko 9:1 (Starší 0+2), USA 4:9 (Golonka 0+1)

Tabuľka finálovej skupiny: 1. USA 10 b, 2. Kanada 8 b, 3. ZSSR 5 b, 4. ČSR 4 b, 5. Švédsko 3 b, 6. Nemecko 0 b

KONEČNÉ PORADIE: 1. USA, 2. Kanada, 3. Sovietsky zväz, 4. Česko-Slovensko (útočníci Jozef Golonka 5+3, Ján Starší 3+5, asistent trénera Ladislav Horský), 5. Švédsko, 6. Nemecko, 7. Fínsko, 8. Japonsko, 9. Austrália

Najproduktívnejší hráči: 1. Fred Etcher (Kanada, 9+12) 21 bodov, 2. Bob Attersley (Kanada, 6+12) 18 b, 3. Bill Cleary (USA, 7+7) 14 b; najlepší brankár – Jack McCartan (USA), najlepší obranca – Nikolaj Sologubov (ZSSR), najlepší útočník – Nisse Nilsson (Švédsko)

9. ZOH – Innsbruck (Rakúsko) – 27. 1. až 9. 2. 1964

Organizátormi hier sa na základe voľby z 28. mája 1959 stali Rakúšania. Innsbruck tentoraz v hlasovaní jednoznačne porazil kanadské Calgary 48:12.

Vladimír Dzurilla vychytal v drese ČSSR výhry proti Japoncom a Nemcom. V dueli so ZSSR bol striedaný v 11. minúte za stavu 0:3 a odvtedy sa v bránke neobjavil. Práve Sovietom vsietil Jozef Golonka hetrik, ale prehru ním neodvrátil. Svoju prácu v obrane si zastal František Gregor, navyše prispel gólom k jasnej výhre ČSSR nad obhajcami zlata z USA. Ešte predtým si hokejisti Česko-Slovenska poradili s Fínmi i Švajčiarmi a potom prekvapujúco aj s Kanaďanmi. Napokon v dueli o striebro jasne podľahli Švédom.

VÝSLEDKY ČSSR – kvalifikácia: Japonsko 17:2 (Golonka 1 gól); finálová skupina: Nemecko 11:1 (Golonka 0+1, Gregor 0+1), ZSSR 5:7 (Golonka 3+0), Fínsko 4:0, Švajčiarsko 5:1 (Golonka 1+0, Gregor 0+1), USA 7:1 (Gregor 1+0), Kanada 3:1, Švédsko 3:8 (Golonka 0+1)

Víťazom turnaja sa bez straty bodu stali hokejisti Sovietskeho zväzu, druhé skončilo Švédsko. ČSSR získalo kontroverznú bronzovú medailu. Pri rovnosti bodov ju mala pôvodne získať Kanada ako tím s lepším skóre zo vzájomných duelov štyroch najlepších mužstiev. Po skončení záverečného stretnutia ČSSR – Švédsko 3:8 a pred odovzdávaním medailí sa však rozhodlo o tom, že tretí skončí tím s lepším skóre zo všetkých duelov turnaja. Kanada o bronzový kov bojovala na diplomatickom poli až do roku 2005, neúspešne.

Tabuľka finálovej skupiny: 1. ZSSR 14 b, 2. Švédsko 10 b (47:16), 3. ČSSR 10 b (38:19), 4. Kanada 10 b (32:17), 5. USA 4 b, 6. Fínsko 4 b, 7. Nemecko 4 b, 8. Švajčiarsko 0 b

KONEČNÉ PORADIE: 1. Sovietsky zväz, 2. Švédsko, 3. Česko-Slovensko (brankár Vladimír Dzurilla, obranca František Gregor 1+2, útočník Jozef Golonka 5+2), 4. Kanada, 5. USA, 6. Fínsko, 7. Nemecko, 8. Švajčiarsko, 9. Poľsko, 10. Nórsko, 11. Japonsko, 12. Rumunsko, 13. Rakúsko, 14. Juhoslávia, 15. Taliansko, 16. Maďarsko

Najproduktívnejší hráči (finálová skupina): 1. Sven Tumba Johansson (Švédsko, 8+3) 11 bodov, 2. Ulf Sterner (Švédsko, 6+5) 11 b; najlepší brankár – Seth Martin (Kanada), najlepší obranca – František Tikal (ČSSR), najlepší útočník – Eduard Ivanov (ZSSR)