Lákavá ponuka akceptovaná, v útoku s Crosbym

Pred sezónou prišla Mirovi jedna veľmi krásna ponuka z Pittsburghu. Mal možnosť prestúpiť do tímu, ktorý hral sezónu pred tým o Stanley Cup, no vo finále “tučniaci“ stroskotali na Detroite. Pittsburgh hľadal útočníka, ktorý by sa hodil do prvých dvoch formácii a nakoniec sa rozhodli, že pravým vyvoleným sa stane Miro, ktorému ponúkli 3.5 milióna dolárov ročne. Pochopiteľne Miro túto ponuku akceptoval a ihneď sa sťahoval do Pittsburghu.

Táto sezóna bola veľmi divná, keďže Miro prišiel do Pittsburghu s tým, že bude hrávať v prvých dvoch formáciách. Vedenie s ním nebolo natoľko spokojné, ako by očakávalo a po istej dobe sa ho rozhodli poslať na farmu. Mirov plat bol vyšší ako jeho forma, to bolo vysvetlenie generálneho manažéra, ktorý poslal Mira na farmu. Veľa hráčov, ktorý by v kariére dosiahli toľko čo Miro, alebo by mali v hokejovom svete také meno, by sa tomuto urazilo a išlo by preč z klubu, náš kapitán to avšak zobral športovo a na nič sa nevyhováral.

Prišiel koniec základnej časti a Mirov návrat do prvého tímu Penguins. Počas play-off už môže mať tím na súpiske kohokoľvek, pretože počas tohto obdobia sa už nehľadí na výšku platového stropu. Možno farma trošku Mirovi pomohla, v play-off totiž bol nebezpečný a v každom dueli hrozil útokmi na súperových brankárov. Bolo to ďalšie play-off, ktoré odohral počas svojej kariéry. Ďalšie z ďalších, avšak v niečom výnimočné. Odohral v ňom 17 duelov, strelil jeden gól a k nemu pridal aj päť asistencií. To však nie je všetko, po poslednom duely sa totiž Miro radoval. Nebola to hocijaká radosť, bola to radosť zo Stanley Cupu. To, o čom sníva každý hokejista, o tom sníval aj náš Miro. Do Pittsburghu prišiel aj preto, pretože vedel, že to je jeden z tímov, ktorý má šancu vyhrať túto trofej a tento prestup sa mu ozaj vydaril. Nebolo mu všetko jedno, keď sa musel sťahovať z New Yorku, kde sa páčilo jemu a najmä jeho rodine, pri oslavách Stanley Cupu avšak určite na všetko zabudol a zistil, že tá drina, ktorú vynaložil počas celej svojej kariéry nebola zbytočná. V ten večer sa stal Miro vyvoleným, ktorým zdvihol nad hlavu najslávnejšiu trofej nad hlavu.

Od tučniakov k medveďom

Hrávať hokej, no byť zvieraťom je divné. Predošlú sezónu bol “tučniakom“, no sezónu 2009/10 bol zasa “medveďom“. Bola to jeho posledná sezóna, kedy vykorčuľoval na ľady zámorskej NHL, no stále ešte ukazoval, že má na to, aby patril k najlepším hráčom tímu. Možno nebodoval toľko, ako niekedy v Buffale, no svojou hrou, premýšľaním, rýchlymi rukami a skvelými prihrávkami dokazoval, že počas tých rokov nič zo svojho umenia nezabudol. Práve naopak, ako keby Mirovi každý rok pribudlo niečo aj do jeho krásnych hokejových myšlienok.

Počas svojej poslednej sezóny v NHL, odohral Miro v Bostone 38 zápasov, v ktorých dokázal streliť 9 gólov a k nim pridal aj 5 asistencií. Naposledy si taktiež zahral aj play-off, no obhájiť Stanley Cup sa mu už nepodarilo. S play-off môže byť avšak spokojný. Počas trinástich zápasov dosiahol bilanciu 5 gólov a 5 asistencií, čo ho radilo k najproduktívnejším hráčom play-off. Nie raz sa komentátori a odborníci v NHL čudovali nad jeho pokojom, ktorý ho sprevádzal počas každého zápasu. Jeho zakončenia boli krásne a premyslené. Najkrajšie na tom všetkom bolo, že jeho akcie zdvíhali zo sedadla všetkých ľudí v TD Garden, kde počas sezóny odohrával svoje domáce zápasy.