„Keď sa obzriem späť na moju 22-ročnú kariéru v profesionálnom hokeji, najskôr vo Fínsku a potom v NHL, cítim sa skutočne požehnaný a spokojný,“ spomína Koivu vo svojom vyjadrení. Rozhodnutie zavesiť korčule na klinec však neprišlo hneď. „Zvažoval som odchod nejaký čas a svojím rozhodnutím som si teraz istý,“ dodal.

Počas svojej bohatej kariéry odohral 39-ročný hokejista 18 sezón v NHL. Počas nich nastúpil v 1 124 stretnutiach v základnej časti a 80 zápasoch v play-off. V regulárnej časti sezón nazbieral 832 bodov, v play-off päťdesiatdeväť. Počas tohto obdobia vystriedal v profilige len dva kluby – Montréal Canadiens a Anaheim Ducks. V Anaheime pôsobil po jeho boku Teemu Selänne, ďalší legendárny Fín, ktorý na konci sezóny oznámil koniec kariéry. Ducks tak budú musieť za obe legendy nájsť „akú-takú“ náhradu.

Prvý európsky kapitán Canadiens

Keď sa spätne obzrieme za kariérou fínskeho centra, vidíme, že nešlo o ten typ „cestovateľa,“ ktorého kariéru ovplyvnili časté prestupy. Až do 20-teho roku pôsobil Saku v rodnom TPS Turku. Najskôr v mládežníckych kategóriách, neskôr v seniorskom áčku. Ako 19-ročný mladík toho v sezóne 1993/94 stihol veľa. Druhé miesto v SM-Liige, strieborná medaila z majstrovstiev sveta v Taliansku a bronz na olympiáde v Lillehammeri. V tomto roku si ho v drafte v prvom kole z 21. miesta vybral slávny Montréal Canadiens. O rok na to už s klubom TPS Turku vyhral ligový titul a na majstrovstvách získal s tímom historicky prvé zlato pre fínsku reprezentáciu.

V prvej sezóne za „Habs“ dokázal streliť 20 gólov, ku ktorým pridal 25 asistencií. Počas vtedajšej kariéry ešte nemal skúsenosti s kapitánskou úlohou, prvýkrát až na olympijských hrách v roku 1998 v Nagane, kde dokázal s reprezentáciou vybojovať bronzové medaily. V sezóne 1999/2000 sa mu podaril jeden z veľkých míľnikov kariéry. Získal úlohu kapitána v Montréale a stal sa vôbec prvým Európanom, ktorý nosil céčko na hrudi v tomto klube. „Som úprimne šťastný, že som mohol hrať za legendárnych Canadiens toľké roky a slúžil ako kapitán, zdieľal tú česť s mnohými, naozaj legendárnymi kapitánmi predo mnou,“ uvádza Koivu v prehlásení pre portál nhl.com.

Najťažší zápas

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že všetko ide podľa plánu, osud si vyberá vlastnú cestu. Pred začiatkom ročníku 2001/2002 odletel Koivu na prípravný kemp do Montréalu, kde ho čakali ešte vstupné testy. Podľa informácií zo zámorských zdrojov, už v lietadle pociťoval nevoľnosti a bolesti brucha. Akékoľvek podozrenia na chorobu boli už v tom čase oprávnené. Lekári neskôr potvrdili rakovinu brušnej dutiny, čo znamenalo nielen prerušenie kariéry, ale aj strach o vlastný život. Neskôr prišli lekári s precíznejším záverom – Non Hodgkinov lymfóm.

Hokejový dril striedajú silné chemoterapie. Hokejista kondične pripravený na novú sezónu po prvých dňoch agresívnej liečby nedokázal prejsť po schodoch v nemocnici. Napriek nepriaznivým záverom však Koivu ostával optimistický a veľmi odhodlaný. Počas dlhých dní v nemocnici ho bolo navštíviť mnoho ľudí. Jedným z nich bol aj spoluhráč Craig Rivet, bývalý obranca Canadiens. „Bol to ten Saku Koivu, akého sme všetci poznali. Mal úsmev na tvári,“vyjadril sa bývalý obranca po návšteve v nemocnici. Ďalej prezradil, že Saku čítal knihu o Lance Armostrongovi, niekdajšom pretekárovi Tour De France, ktorý taktiež bojoval so zákernou chorobou. Bol jeho inšpiráciou a vzorom na dlhej ceste.

Rakovinu mu diagnostikovali 6. septembra 2001. Jeho liečba trvala neuveriteľných sedem mesiacov. V apríli 2002 ukončil svoje rehabilitácie a bol pripravený nastúpiť na najbližší možný zápas. A tak sa aj stalo. Deviateho apríla 2002 nastúpil proti Ottawe Senators. Aj keď odohral zápas v štvrtej formácii, stál ako kapitán na úvodnej lineup a užíval si potlesk všetkých fanúšikov zaplnenej Canadian Tire Centre.

V základnej časti stihol odohrať síce len 3 zápasy, no ešte v tom ročníku nastúpil do kolotoča play-off a odohral v ňom 12 stretnutí. Keď sa povie meno Saku Koivu, nejde len o šikovného hokejistu, ale aj o jeden z najsilnejších príbehov histórie NHL.

Montréal vysnívaným miestom

Aj keď posledných päť rokov strávil Koivu v Anaheime, Montréal je určite klubom, ktorý v jeho kariére znamenal najviac. Pôsobil v ňom 13 rokov. „Môj čas v Montreale bol zvláštny aj mimo hokeja,“ rozhovoril sa Koivu pre nhl.com a pokračoval, „ďakujem Vám, fanúšikovia a milovaní ľudia Montréalu, za Vašu podporu a lásku. Za dodané spomienky mojej rodine a mne, ktoré si navždy uchovám tak dobre, ako obrovskú podporu počas mojej choroby. Z celého srdca ďakujem doktorovi Davidovi Mulderovi a Dr. Blair Whittemorovi, ako aj personálu nemocnice v Montréale za záchranu života.“Napriek bohatej kariére sa mu nepodarilo nad hlavu zdvihnúť Stanley Cup ani raz. V Národnej hokejovej lige však získal mnoho ocenení.