Po záverečnom hvizde finálovej bitky s Fínskom zavládla v tábore našej hokejbalovej reprezentácie nefalšovaná radosť. Pri mantineli stál aj útočník František Poliaček, ktorý sa kochal zlatou medailou zavesenou na krku. "Prežívam neopísateľné pocity. Naozaj je to krásne stať sa majstrom sveta. Predovšetkým kvôli fanúšikom, ktorí prišli do Steel arény vo veľkom počte. Ich podporu bolo cítiť celý zápas," vďačne sa vyjadril na adresu divákov.

Poliaček, Svitana, Polc či Lukáš Olejník. To je kvarteto mužov, ktorí sa okrem hokejbalu venujú aj hokeju. Keďže jún predstavuje čas letnej prípravy na sezónu, aj behanie po betóne s hokejkou v ruke je určitým spestrením obdobia, ktoré hráči nemajú príliš v láske. "Čas na oddych nebude prakticky žiadny. Už v pondelok sa mám hlásiť v Martine, kde budem pokračovať v procese prípravy," odvetil nevysoký útočník a na otázku, či ho vedenie martinského klubu neomilostí väčším odpočinkom pridal: "Asi ho ani nechcem," pousmial sa rodák z Liptova.

Martin sa vlani prvýkrát po trinástich rokoch predstavil v prvej lige. Hoci bol nováčikom, podával famózne výkony. Za odmenu sa prebojoval až do finále, no tam už nestačil na rozbehnuté Michalovce. Uspokojiť sa tak musel so striebornou priečkou. Pred vypuknutím ďalšieho ročníka hovoria v Turci o smelých plánoch a vôbec sa nebránia slovíčku postup. "Naposledy nám finále nevyšlo. Teraz ho chceme vyhrať a preniknúť do baráže o extraligu," sebavedomo vyhlásil na záver dialógu sympatický hokejbalista i hokejista František Poliaček.