O záujme Humenného vedel už skôr. „Vedenie Topoľčian ma informovalo, že mu volali z Humenného a viacerých prvoligových tímov. Po dlhej diskusii sme dospeli k záveru, že tento prestup bude najlepší pre obe strany,“ vysvetlil 37-ročný krídelník.

Premiéru v novom drese absolvoval vo finále JOJ Šport Slovenského pohára proti Žiline. Hoci Humenné doma neuspe­lo, skúsený útočník zdôraznil, že tím sa snažil neúspech hodiť za hlavu. „Vedeli sme, že hráme proti kvalitnému súperovi. Bolo to cítiť, vždy nám akoby chýbal ten posledný krôčik. Ani baráž nebude jednoduchá, v Tipsport lige sa hrá vo väčšom tempe. Hral som tam veľmi dlho, viem o čom hovorím,“ podotkol. Zároveň vyzdvihol podporu tribún: „Tu dokázali ľudia vytvoriť úžasnú atmosféru.“

Humenné je momentálne s 81 bodmi na piatej priečke a má istotu štvrťfinále, pričom na lídra zo Skalice stráca desať bodov. Lušňák však zdôrazňuje, že rozhodujúca fáza sezóny ešte len príde.

„Chceme vyhrať každý zápas a získať čo najlepšiu štartovaciu čiaru, ideálne začínať doma. Účasť v baráži je náš najhlavnejší cieľ. Je to vyrovnané a podľa mňa sa bude rozhodovať do posledného kola,“ povedal.

Podľa jeho slov je aktuálny ročník jedným z najvyrovnanejších za posledné roky. Medzi adeptov na baráž radí Žiar nad Hronom, Levice i Martin. „Tá štvorka je skutočne kvalitná. V minulosti sa dalo odhadnúť, kto bude hrať baráž, teraz môže prekvapiť hocikto. Aj tímy na spodku tabuľky majú svoju silu. Play-off je úplne iná súťaž,“ hodnotí situáciu.

Zaujímavosťou je, že v tejto sezóne boduje viac na klziskách súperov než doma. „Nezamýšľam sa nad tým. Teraz rozhodujú víťazstvá, nie individuálne body,“ reaguje.

Lušňák má za sebou deväť rokov v slovenskej extralige, hoci majstrovský titul nezískal. Návrat medzi elitu momentálne neplánuje. „Ak by som chcel, spravil by som to už skôr. Toto mi vyhovuje. Doteraz som bol blízko Piešťan kvôli staršiemu synovi. Tento angažmán je na pár mesiacov, uvidíme, čo bude ďalej,“ vyjadril sa.

Zo slovenských klubov mu najviac prirástli k srdcu Piešťany. „Bol to otcov klub, hral som doma. V Skalici som vyrastal od juniorky, potom som išiel do Kanady a vrátil sa späť do áčka. Po pôsobení v Slovane som šiel do Zvolena, kde som utrpel zranenie a mal ročnú pauzu. Neskôr som hral v Košiciach a Nitre, no boli to len ročné zastávky,“ spomína.

Dôležitou kapitolou bola sezóna 2014/2015 v Bielorusku, kde získal striebornú medailu. „Išiel som tam s malou dušičkou, ale otvorilo mi to oči. Posunulo ma to v kariére a odtiaľ som sa dostal na prvé majstrovstvá sveta,“ priznáva. Neskôr si zahral aj v Česku, kde podľa neho vládne odlišný herný štýl.

Reprezentoval Slovensko na dvoch svetových šampionátoch v ročníkoch 2014/2015 a 2015/2016. „Najradšej spomínam na majstrovstvá sveta v Česku a v Rusku. Škoda, že zranenie mi znemožnilo pokračovať dlhšie. Po ňom som chcel skončiť, no starší syn ma presvedčil pokračovať. Zranenie sa zahojilo a môžem hrať bez problémov,“ spomínal Lušňák.

Aktuálne sleduje olympijský turnaj v Miláne a Cortine spolu so spoluhráčmi. „V Humennom bývame na apartmánoch, tak si zápasy pozeráme spolu,“ prezradil. Za favorita považuje Kanadu: „Ich súpiska je plná hviezd,“ vyhlásil.

Tri sezóny strávil v kanadskej OHL, kde sa stretol s hráčmi, ktorí dnes pôsobia v NHL. Spomína napríklad na Nicka Foligna, s ktorým sa rozprával na MS v Rusku.

Hokej má v rodine hlboko zakorenený. Starší syn už hráva, mladší začína s korčuľovaním a synovec Alex Zálešák pôsobil vo švédskej juniorke. „Sme hokejová rodina a asi to tak zostane. Cez leto organizujem kempy pre mladých hráčov a rodina mi pri tom pomáha,“ uzatvára Lušňák.

Prečítajte si aj

Americký sen sa zmenil na peklo: Najlepší slovenský kanonier v extralige sníva o lepších európskych ligách aj repre