Ahl sa v exkluzívnom rozhovore rozpovedal o dôvodoch, pre ktoré sa rozhodol zotrvať v Trenčíne. Okrem iného priblížil aj podmienky, v akých sa vychovávajú mladí hokejisti vo Švédsku a zhrnul najzásadnejšie okamihy svojej kariéry.

Ak sa pozriete spätne na celú sezónu, aké momenty boli pre vás najťažšie a naopak ktoré boli tie najkrajšie?

„Najťažšou a najnáročnejšou časťou tejto sezóny pre mňa bolo, že som v auguste prišiel o otca.Bola to a stále je obrovská bolesť, pre mňa aj celú moju rodinu.Najkrajší moment sezóny prišiel, keď sme sa prebojovali do štvrťfinále.Bola to tvrdá bitka, ale zvládli sme to. Fanúšikovia Dukly si to zaslúžia. A odkedy som súčasťou Dukly, už sa nechceme uspokojiť len s postupom do play-off – chceme viac. Chceme, aby náš štadión žil tak, ako žil proti Košiciam.“

Prečítajte si aj

Reprezentant a jeden z ťahúňov Spišiakov aj o škandalóznej chybe rozhodcov: Bolo to mimoriadne psychicky náročné

Hoci sa sezóna pre vás len nedávno skončila, premýšľate už nad tou nasledujúcou? Na čom by ste chceli najviac zapracovať?

„Hneď po tej prehre v šiestom zápase proti Košiciam som si dal pauzu. Minulý týždeň som už začal s letnou prípravou na novú sezónu, takže moja koncentrácia je už opäť nastavená na hokej. Hlavné ciele na toto leto sú – byť rýchlejší a silnejší.“

Máte nejaký osobný rituál alebo tradíciu po skončení sezóny, ktorú dodržiavate?

„Úprimne, nikdy som si nedoprial viac než dobrý dvojtýždňový oddych. Tento rok som však vyskúšal trojdňový pôst, počas ktorého som pil iba vodu. Páčilo sa mi to a možno z toho spravím tradíciu po sezóne.“

Hokejovo ste vyrastali vo Švédsku. Môžete nám priblížiť tamojšie pomery v tomto športe a možno aj to, ako sa vychovávajú mladí hokejisti vo Švédsku?

„Švédsko je veľmi profesionálne, čo sa týka rozvoja mladých hráčov. Je tam množstvo tréningov na ľade aj mimo neho a väčšina škôl kombinuje výučbu s hokejom. Keď hráči dorastú do veku 17–20 rokov, trénujú dvakrát denne – ráno pred školou majú suchý tréning aj ľad, potom raňajky v aréne a následne školu. Po škole nasleduje ďalšie jedlo alebo snack a potom opäť tréning mimo ľadu a na ľade. Takže výhovorky neexistujú – ak chceš byť profík, máš všetku podporu, ktorú potrebuješ.“

Prečítajte si aj

Kanadskú hviezdu HK Poprad prekvapila úroveň slovenského hokeja: Na Slovensku sa hrá skvelá liga

Vedeli by ste porovnať švédsky hokej s tým slovenským?

„Áno aj nie. Slovenský hokej je omnoho fyzickejší a útočnejší. Švédsky hokej je viac defenzívne organizovaný – cieľom je vyhrať zápas 1:0.“

Čo vás primälo k tomu, že ste sa rozhodli zotrvať v Trenčíne aj tretiu sezónu?

„Milujem to tu v Trenčíne, mal som ten pocit hneď od začiatku. Mesto je ako skrytý poklad, naša aréna sa stále zlepšuje vďaka úpravám a ľudia v klube – hráči, personál aj fanúšikovia – tvoria jednu veľkú rodinu. Ja, moja snúbenica a náš pes sa tu cítime ako doma.“

Tohtoročné majstrovstvá sveta sa budú konať aj v Štokholme. Budete ich sledovať v televízii, alebo pôjdete povzbudiť „tri korunky“ aj osobne do rodnej krajiny?

„S kamarátmi sme sa bavili, že by sme mohli ísť pozrieť nejaký zápas. Uvidíme.“

Vy ste jednu sezónu strávili aj v Taliansku. V tejto krajine je hokej na vzostupe, ale zatiaľ nie je na úrovni svetovej špičky. Spomínate si na váš angažmán tam?

„Áno, bolo to krásne miesto na hranie hokeja.Bývali sme priamo v Alpách, čo bolo naozaj výnimočné. Mali sme skvelý tím a naozaj sme to tlačili smerom k titulu, ale v závere to jednoducho nevyšlo. Napriek tomu mám na tú sezónu krásne spomienky.“

V roku 2015 vás draftovala Ottawa Senators. No napokon ste v zámorí strávili iba jednu sezónu vo WHL. Prečo ste uprednostnili európsky hokej?

„Áno, je to pravda – podpísal som zmluvu s Regina Pats. Spolu s Ottawou sme sa dohodli, že bude pre mňa dobré rozvíjať hru na menšom klzisku. Mal som vydarenú sezónu a aj tímu sa darilo – prehrali sme až vo finále proti tímu Seattle, za ktorý hral aj Matthew Barzal. V tom roku som sa tiež dostal do nominácie Švédska na juniorské majstrovstvá sveta v Montreale. Nakoniec to však bolo medzi mnou a iným hráčom z organizácie Ottawy a rozhodli sa podpísať jeho. Preto som sa po roku vrátil späť do Švédska.“

Prečítajte si aj

Kapitán baranov o sklamaní v kabíne Banskej Bystrice: Primárny cieľ sme splnili, ten hlavný nie