Omladina spod Tatier snívala svoj sen o postupe do finále v súboji s domácou Kanadou viac ako dve tretiny. Bohužiaľ, napokon sa Slovákom ani na tretí pokus v histórii nepodarilo postúpiť do boja o najcennejší kov.

Zverencom Ernesta Bokroša nemožno nič zazlievať. Oproti prvému vzájomnému stretnutiu s krajinou javorového listu predviedli minimálne o triedu lepší výkon. Na ľade torontského Air Canada Centre sme už nesledovali partiu z atmosféry vystrašených hokejistov, ktorí by len pokorne vyčkávali, aký vysoký debakel im nesmierne silný súper uštedrí. Tentoraz tím vedený kapitánom Martinom Réwayom zanechal podstatne lepší dojem. Mrzieť nás môže len pár nepremenených šancí ešte za stavu 0:1 a takisto niektoré veľmi zvláštne vylúčenia na slovenskej strane. Ktovie, ako by sa duel vyvíjal, ak by Peter Cehlárik alebo Pavol Skalický premenili svoje tutovky na vyrovnanie. Možno by Kanada za vyrovnaného stavu znervóznela a Slovákom by sa otvorili dvere k lepšiemu výsledku. A možno aj tak nie...

Ako totiž kanadskí hokejisti ukazujú svoju extratriedu počas celého priebehu šampionátu, tak ju naplno preukázali aj v semifinálovom súboji s našimi mladíkmi. Rýchlosť, technická vyspelosť a zručnosť, doplnená o typickú zámorskú agresivitu a navyše k tomu všetkému úzke klzisko, ktoré Kanade ideálne svedčalo. Všetky tieto atribúty hovoria v prospech organizátorskej krajiny svetového šampionátu, ktorá skutočne pevným krokom kráča za ziskom majstrovského titulu. Je vlastne obrovským zázrakom, že pri základni a pomeroch mládežníckeho hokeja v oboch krajinách sme s Kanadou vôbec dokázali odohrať taký zápas s takým výsledkom, aký sme v semifinále uhrali.

Kolíska hokeja nevyučovala len na ľadovej ploche, ale takisto aj v hľadisku. Kanadské publikom ukázalo svoju vyspelosť pri obdivuhodnom geste po skončení zápasu, kedy búrlivým potleskom a skandovaním ocenilo famózny výkon našej brankárskej opory Denisa Godlu.

Pre niektorých členov nášho tímu je možno tento turnaj už v takomto mladom veku vrcholom kariéry. Tak verme, že Slováci napriek chorobe šarapatiacej v zostave dokážu aj v boji o tretie mieste proti silným trom korunkám opäť dostať do svojej hry bojovnosť, obetavosť, srdiečko a obrovské chcenie, ktorými sa prezentujú na celom turnaji a práve vďaka týmto vlastnostiam sa dostali až tam, kde teraz sú. Pred mladíkmi, ktorí ukázali, ako má vyzerať reprezentácia rodnej vlasti a ktorí znova raz pobláznili hokejové Slovensko je posledný krok. Všetci dúfame, že to bude krok správnou nohou a s prívlastkom bronzový!