Bobby Orr, vlastným menom Robert Gordon Orr, je bývalý kanadský hokejista, narodený 20. marca 1948 v meste Parry Sound v Kanade. Pochádza z írskej rodiny. Talent zdedil po svojom starom otcovi, ktorý bol v Írsku populárnym futbalistom. Jeho otec Doug bol tiež hokejistom, no zranenie počas služby v námorníctve jeho športovú kariéru predčasne ukončilo.

Začiatok kariéry

Prvý krát si obul korčule, keď mal 4 roky. Už od detstva bolo vidieť, že Bobby má veľa hokejového talentu. Vo svojich piatich rokoch hral za miestny žiacky výber, kde často nastupoval proti starším hráčom a aj proti nim ukazoval svoje zručnosti. Jeho trénerom bol Wilfred McDonald, ktorý bol v 30-tych a 40-tych rokoch obrancom v NHL. McDonald zaradil perspektívneho mladíka do obrany. V roku 1960 sa na zápas do Perry Sound prišli pozrieť zástupcovia Bostonu Bruins. Pôvodne sa prišli pozrieť na dvoch štrnásťročných mladíkov, no zručnosti a štýl hry iba 12-ročného Bobbyho Orra ich natoľko uchvátila, že z neho nespustili zrak. To bol zlomový moment v jeho kariére. Zástupcovia Bostonu, sa s Bobbyho rodičmi nakoniec dohodli, že ich syn prestúpi do tímu Oshawa Generals, čo bola juniorka Bostonu.

Počas svojej prvej sezóny s tímom ani netrénoval, len dochádzal na zápasy a sezónu skončil s 21 bodmi (6+15) v 34 zápasoch, čo bolo slušné číslo, keďže nastupoval proti 16-18 ročným. V druhej sezóne už nemusel do Oshawy dochádzať, pretože tam začal chodiť na strednú školu a jeho štatistiky stúpli viac ako trojnásobne, v 56 dueloch získal 72 bodov. Tretí rok v Oshawe bol ešte lepší nazbieral dovedna neskutočných 93 bodov v 56 zápasoch a v sezóne 1965/66 odohral iba 47 zápasov, ale získal viac bodov ako v predchádzajúcej sezóne, keď s 38 gólmi a 56 prihrávkami získal celkovo 94 bodov.

Kroky profesionála

Po sezóne 65/66 nikto nepochyboval o tom, že by nebol Orr pripravený na profesionálnu kariéru v NHL v tíme Bostonských „medveďov“. V tom čase sa stal najlepšie plateným nováčikom histórie NHL. V tej dobe mali obrancovia jedinú úlohu, vybojovať puk v obrannom pásme a vyhodiť ho pre útočníkov. Tento štýl ale Bobbymu Orrovi nevyhovoval a priniesol do hry oveľa ofenzívnejší štýl, ktorý vtedy nebol pre obrancov typický. Zo začiatku nosil na drese číslo 27, no ešte počas prvej sezóny ho vymenil za už teraz legendárny dres s číslom 4. V premiérovej sezóne si pripísal 41 bodov v 61 zápasoch, získal Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika. Na konci sezóny získal Norris Trophy Harry Howell z New Yorku Rangers, ktorý vtedy povedal: „Som veľmi rád, že som Norris Trophy získal tento rok, lebo odteraz bude patriť iba Bobbymu“. Toto tvrdenie sa naplnilo a Bobby získal Norrisovu trofej v nasledujúcich ôsmich sezónach.

Jeho výkonnosť stále stúpala, občas ho brzdilo zranenie kolena. V sezóne 1969/70 vyhral doslova všetko, čo jeden obranca v NHL vyhrať môže. Bobby strelil v tejto sezóne 33 gólov a získal aj rekordných 87 asistencií, zaznamenal tak 120 bodov a stal sa prvým obrancom v histórii, ktorý vyhral Art Ross Trophy pre najlepšieho hráča sezóny. 10. mája 1970 strelil najpamätnejší gól NHL, keď lietajúcim spôsobom rozhodol o víťazstve Bostonu vo finále. V Bostone sa radovali zo Stanley Cupu po dlhých 29 rokoch čakania. Po tomto zápase mu udelili aj Conn Smythe Trophy, pre najlepšieho hráča play-off. Získal aj Hart Trophy a ako bolo spomínané aj Norris Trophy.

V nasledujúcej sezóne sa Bruins opäť darilo, tak isto sa darilo aj Bobbymu, ktorý skončil druhý v tímovej produktivite za Espositom. Stanovil svoj osobný rekord v počte asistencií (102) a v počte bodov (139) za jednu sezónu. Tieto dva rekordy sú do dnešného dňa obrancom neprekonané. Počet asistencií bol vtedy rekordom nielen medzi obrancami, ale aj celkovo a prekonal ho až v roku 1981 Wayne Gretzky. Okrem toho Bobby získal 124 bodov v tzv. „tabuľke pravdy“ , čo je tiež neprekonaným rekordom NHL. Bobby zaslúžene získal Hart Trophy.

Pred sezónou 1971/72 podpísal s Bruins nový kontrakt na ďalších 5 rokov. V tejto sezóne sa Boston spolu s Bobbym dostali až do samotného finále, v ceste mu stál už iba New York Rangers. V poslednom zápase strelil víťazný gól a okrem Stanley Cupu získal aj svoju druhú Conn Smythe trophy. V základnej časti sa tiež darilo, v kanadskom bodovaní skončil druhý za Espositom, znovu strelil 37 gólov a získal svoju tretiu Hart Trophy za tri roky. V nasledujúcej sezóne ho pretrvávajúce bolesti v kolene pripravili o 15 zápasov, no aj tak prekonal 100 bodovú hranicu. V sezóne 1973/74 skončil druhý v kanadskom bodovaní a opäť za Philom Espositom. V tomto roku sa prebojovali do finále, kde nastúpili proti Philadelphii Flyers, Boston finálovú sériu prehral a Flyers boli prvým tímom mimo „Original Six“, ktorý získal Stanley Cup. Sezóna 74/75 bola poslednou sezónou kedy Bobby získal Norris Trophy, okrem toho však vyhral kanadské bodovanie, začo získal už druhú Art Ross Trophy. Stanovil nový rekord v počte gólov strelených obrancom (46). Celkovo získal 135 bodov do kanadského bodovania a táto sezóna bola už jeho šiestou za sebou, keď získal viac ako 100 bodov. V poslednej sezóne jeho päťročného kontraktu odohral iba 10 zápasov, kvôli bolestiam v kolenách a v play-off vôbec nenastúpil.

Po tejto sezóne nastala v roku 1976 zaujímavá situácia, jeho agent Alan Eagleson mu predložil zmluvu od tímu Chicaga Blackhawks a nepovedal mu o záujme Bostonu predĺžiť s ním kontrakt (hoci mu Boston ponúkol aj podiel na vlastníctve klubu). Bobby si vtedy myslel a bol veľmi sklamaný, že už oňho Boston nejaví záujem, kvôli jeho zdravotným ťažkostiam s kolenami. Nakoniec podpísal zmluvu s Chicagom, fanúšikovia Bruins preklínali vedenie tímu, no všetkému bol na vine Bobbyho agent Alan Eagleson, ktorý mu ponuku od Bostonu ani nepredložil.

V Chicagu odohral za tri roky iba 26 zápasov, dôvodom boli jeho kolená, ktoré jednoducho doslúžili. Zaujímavé je to, že od Chicaga nikdy nezobral peniaze, pretože hovoril, že je platený za hranie hokeja a keďže nehral, tak plat nechcel. V roku 1978 so slzami v očiach na tlačovej konferencii oficiálne ohlásil ukončenie svojej kariéry. Bobby mal v tej chvíli iba 30 rokov. Veterán Gordie Howe sa k tomu vyjadril, že to je najväčšia strata pre NHL za celú históriu ligy.

Ocenenia pre legendu

V NHL odohral 657 zápasov, strelil 270 gólov a prihral na 645. Zaznamenal spolu 953 trestných minút. Sedemkrát si zahral All Star Game. K ôsmim získaným Norris Trophy (pre najlepšieho obrancu) a dvom Hart Trophy (pre najužitočnejšieho hráča základnej časti) pridal dva Stanley Cupy. 11. Januára 1979 sa v Bostonskej TD Garden konala slávnostná ceremónia, keď jeho dres číslo „4“ bol vyradený z používania. Taktiež bol v roku 1979 uvedený do Siene Slávy ako najmladší hráč v histórii, mal iba 31 rokov (nemusel čakať 3 roky od ukončenia hráčskej kariéry - dostal výnimku).

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po ukončení famóznej hráčskej kariéry sa venoval trénerstvu. Bol asistentom trénera v Chicagu, konzultantom v Hartforde. Dnes sa tiež venuje hráčom ako agent a pod jeho krídlami sú napríklad všetci traja bratia Staalovci, Jason Spezza, Jeff Carter, či Nathan Horton. S manželkou Margaret Louise Wood majú dvoch synov Darrena a Brenta. Bobby Orr je už aj starým otcom, má vnučku Alexis a vnuka Roberta. Medzi jeho záľuby patrí ryboľov a puzzle. Počas kariéry často navštevoval nemocnicu s chorými deťmi o čom nevedeli ani jeho spoluhráči. Keď bol ešte mládenec a žil v Bostone, tak bol známy tým, že bol veľmi poriadkumilovný a jeho byt bol vždy čistý, nikdy neholdoval alkoholu, cigaretám a ani nenavštevoval nočné kluby.