Aleksandrs, Prešov je pre vás tretím slovenským pôsobiskom. Ako sa to upieklo?

"Môj agent začal komunikovať s Prešovčanmi. Oznámil mi výsledok rokovaní a povedal som si, že chcem ísť opäť na Slovensko."

Aké máte spomienky na extraligu, kde ste si obliekali dresy Popradu a Slovana Bratislava?

"Pamätám si na všetko podstatné. Už vtedy som vedel, že vaša liga má kvalitných hráčov. Sami počujete, že trochu ovládam slovenčinu i češtinu a myslím si, že je to dobré."

A na titul s Belasými?

"Nezabudnuteľný okamih. V Košiciach sme najskôr prehrávali 0:1, následne sme vyrovnali, a potom prišla chvíľa Libora Hudáčka, ktorý rozhodol o trofeji."

Poznáte niekoho z prešovského mužstva? Napríklad Jána Ťavodu, ktorý hral dlhé roky na najvyššej úrovni, a teraz v jednej šatni...

"Jeho si teda nepamätám. Hneď som si však spomenul na druhého trénera Mareka Zagrapana, pretože bol aj v reprezentácii."

Čo by ste chceli odovzdať klubu z tretieho najväčšieho mesta?

"Viem, že je v pláne časom sem vrátiť extraligu. Pokúsim sa urobiť všetko pre to, aby sa to pretavilo do reality."

Znamená to pre vás novú výzvu?

"Samozrejme."

Budúci rok oslávite štyridsiatku. Ktoré angažmány boli najlepšie?

"Myslím si, že všade. Nedá sa to takto selektovať, pretože niečo do seba mal Slovan, Praha, KHL s Rigou i naposledy Osvienčim. Rovnako tak Vsetín, kde som zažil vynikajúce atmosféry. Dúfam, že sa to zopakuje aj v Prešove, keďže budeme potrebovať šiesteho hráča."

Koľko rokov by ste ešte chceli hrávať?

"Keď bude slúžiť zdravie, určite chcem pokračovať."

Je možné porovnať SHL s poľskou Ekstraklasou?

"Z počutia to neviem vyhodnotiť. A ako to naozaj je, to zistím, keď odohrám prvé zápasy. Máme nejakých súperov v príprave i Slovenský pohár."