19 - ročný Dávid Šoltés je produktom košickej hokejovej liahne. Po dorasteneckých a juniorských rokoch strávených v metropole východu sa pobral skúsiť šťastie za more, do jednej z najlepších kanadských junioriek - WHL, kde pôsobí už druhým rokom. Slovensko reprezentoval na viacerých podujatiach a v rôznych vekových kategóriách, no majstrovstvá na prelome rokov 2014 a 2015 budú v juniorskej kategórii jeho premiérovými, pretože o minulé prišiel kvôli zraneniu kolena. Šikovný útočník s povesťou dobrého korčuliara by mal patriť k hlavným ofenzívnym esám výberu trénera Ernesta Bokroša a budú sa od neho očakávať najmä góly.

Bavil ťa v detstve okrem hokeja aj iný šport, alebo si bol od začiatku zameraný len na hokej?

Hrával som aj futbal. Hokej ma však bavil od malička. Na svoje začiatky spomínam v dobrom. Vždy sme boli veľmi dobrým kolektívom a medzi spoluhráčmi som mal množstvo kamarátov.

Čo ty a školské povinnosti? Predsa len o väčšine hokejistov je známe, že s knihami príliš veľkí kamaráti neboli...

To áno, je pravdou, že som sa nerád učil. Nakoniec to však dopadlo veľmi dobre, pretože mám dokončenú maturitu, takže som spokojný.

Prvú dorasteneckú sezónu si odohral v Michalovciach, ktoré hrali prvú ligu. Čo ti dalo do kariéry toto obdobie?

Za Michalovce som išiel hrať ako ôsmak na základnej škole. Nakoľko som hrával so staršími chlapcami, boli to ťažšie zápasy, no bol som za ne rád.

Nasledujúcu sezónu si už strávil v dorasteneckej extralige, kde si s Košicami získal titul a vynikajúco sa ti darilo aj, čo sa týka produktivity. Považuješ to za doposiaľ najväčší úspech v kariére?

Ťažko takto povedať, či ho považujem za najúspešnejší. Určite to však bol jeden z lepších ročníkov. Hral som vtedy v dobrej pohode.

O rok neskôr si sa už ako šestnásťročný dostal do juniorskej extraligy. Mal si s prechodom do náročnejšej ligy medzi výrazne starších chlapcov nejaké problémy?

Zo začiatku to bolo určite ťažké. Mojou výhodou však bol fakt, že som už aj rok predtým s juniorkou absolvoval nejaké tréningy, čo mi pomohlo celkom rýchlo si zvyknúť.

Po sezóne 2012/13 si sa sťahoval do zámoria. Myslíš, že si sa tam predal najmä dobrými výkonmi na šampionáte osemnástok?

Pôvodne som mal odísť do zámorskej juniorky už rok predtým. Napokon som však ostal na Slovensku a pán tréner Bokroš ma povolal do projektu reprezentačnej dvadsiatky. Z Prince George Cougars ma určite sledovali počas celého roka, no dozaista pomohlo aj moje dobré predstavenie na šampionáte osemnástok.

V tvojom aktuálnom tíme štartovali svoju kariéru aj Martin Marinčin či Zdeno Chára. Spomínajú na nich v klube, ale trebárs aj fanúšikovia?

Samozrejme. Obaja sú veľmi kvalitní hráči a neustále nám ich predkladajú ako motiváciu.

Bolo rozhodovanie, či prijať ponuku z WHL ťažké? Predsa len pre mladého chlapca asi nebolo úplne ľahké opustiť domov, kamarátov a pobrať sa do cudzieho sveta...

Bol som si veľmi dobre vedomý, že to bude ťažké, no pevne som sa rozhodol, že tam pôjdem a budem si musieť zvyknúť.

Asi ti pri rozhodovaní pomohol aj fakt, že do Prince Georgers išiel aj tvoj dlhoročný spoluhráč Martin Boboš...

Jednoznačne áno. Som rád, že sme tu prišli obaja spolu, pretože v ťažkých chvíľach na začiatku mi to veľmi pomohlo.

Na čo si si po príchode do Kanady najťažšie zvykal?

Bezpochyby jazyk. Pri príchode do Kanady som toho nevedel veľa, no postupom času som sa viac a viac naučil.

Vo svojej premiérovej sezóne vo WHL si odohral 15 zápasov so ziskom 5 bodov. Potom si však musel absolvovať operácie, sezóna sa pre teba skončila a prišiel si aj o juniorské MS. Považuješ to za najhoršie obdobie kariéry?

Čo sa týka mojej hry a produktivity, som bol spokojný. Spomínané zranenie sa mi privodilo už počas prípravného zápasu, kedy sa mi poškodil meniskus. Koleno ma bolelo, neustále som ho mal opuchnuté, no aj napriek tomu som sa snažil hrať čo najdlhšie sa dalo. Určite to bolo najhoršie obdobie v kariére. Minulý rok som toho neodohral veľa a prišiel som aj o majstrovstvá sveta. Verím však, že si to na tých blížiacich sa si všetko vynahradím.

V aktuálnom súťažnom ročníku sa ti zatiaľ veľmi darí, pričom ti vyšiel najmä posledný týždeň, kedy si pozbieral slušný počet bodov, takže zatiaľ asi musíš byť so svojou formou spokojný...

Celkom som spokojný, avšak vždy to môže byť ešte lepšie. Teší ma, že som fazónu chytil práve pred svetovým šampionátom.

Padá ti to najmä v presilových hrách, takže tam ťa budú pravdepodobne chcieť využiť aj v reprezentácii na juniorskom šampionáte. Si pripravený zobrať na seba rolu kanoniera tímu?

Som pripravený. Budem sa snažiť hrať najlepšie ako viem a čo najviac tak pomôcť tímu. Dôležité však bude počúvať a riadiť sa podľa pokynov trénera.

S akými cieľmi pôjdeme do Kanady?

Máme dosť ťažkú skupinu s trojicou favoritov doplnených o Nemcov, ktorí sú pre nás najprijateľnejší, takže tých potrebujeme zdolať. Určite sa však budeme snažiť dosiahnuť čo možno najlepší výsledok aj v ostatných dueloch.

Pre teba to budú posledné MS v tejto karegórii a takisto veľká šanca ukázať sa zámorským agentom pred draftom 2015, takže budeš mať zrejme ešte o to väčšiu motiváciu predvádzať dobré výkony...

Ako som už spomenul vyššie, budem chcieť zo seba dostať maximum. Uvidíme, ako to napokon dopadne.