Ako sa vám v prvých zápasoch hralo?

„Dobre. Na zvolenskom štadióne som dlho nehral zápas, vlastne naposledy keď som bol veľmi mladý. Je dobré byť po dlhom čase opäť doma. So spoluhráčmi sme si rozumeli.“

Vynorili sa spomienky po príchode na štadión vo Zvolene?

„Určite. Ja som tu ako malý trénoval aj odohral nejaké zápasy. Bolo fajn si na to znova zaspomínať.“

V čom je to po príchode do Banskej Bystrice zo Švédska iné?

„Určite je to iné. Mentalita ľudí a hráčov je odlišná, no stále je to šport, hokej. Niektoré veci sú rozdielne, ale tie najpodstatnejšie sú rovnaké. Ide o to, aby sme dávali góly, vyhrávali zápasy.“

Za ten čas, čo ste doma už viete, čo vám zo Slovenska vo Švédsku chýbalo?

„Jednoznačne rodina a kamaráti. Celkovo domáce prostredie. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa vrátil. Videl som, že Banská Bystrica robí dobrú prácu ako klub, takže ma to lákalo.“

So spoluhráčmi ste sa poznali?

„S väčšinou áno. Poznám tu zopár chalanov, hrával som s Alexom Tamášim, Maťom Gajanom a podobne. Hokej na Slovensku som vždy sledoval, takže viem, ktorí chalani tu sú.“

Osobné ciele do sezóny?

„Zlepšovať sa a pomáhať tímu. Hlavne v ofenzíve, ale takisto aj v defenzíve a vyhrať čo najviac zápasov.“

Vo Švédsku ste už nevideli potenciál posunúť sa vyššie?

„To nemôžem povedať. Švédsko je veľmi dobrá hokejová krajina. Naučilo ma to veľa vecí, získal som množstvo skúseností a videl som niečo iné ako na Slovensku. Celkovo som sa chcel vrátiť domov. Nebolo to o tom, že by som tam nevidel potenciál.“

S Gilbertom Gaborom komunikujete po švédsky?

„Raz za čas sa podpichneme a niečo si zašomreme, no nekomunikujeme vo švédčine. Síce by sme mohli, ale Gilbert je výborný v slovenčine. Môžeme to skúsiť kombinovať. Ja hovorím po švédsky podobne ako on po slovensky, že nejaké to slovo skomolíme a potom sa nám smejú, takže je to vtipné. Môžeme však ohovárať spoluhráčov po švédsky (smiech).“