Na zámorie nebol pripravený

V exkluzívnom rozhovore pre hokejovysvet.sk spomínal na tento krok ako na unáhlené rozhodnutie: "V zahraničí to bolo perfektné, najmä v EC Red Bull Salzburg. Na to spomínať je priam neuveriteľné. Najťažšie bolo rozhodnúť sa, či zostať naďalej v Európe alebo ísť za svojim snom do zámorskej WHL. Tam sa stála tá najväčšia chyba v mojom živote. Všetko má svoje plusy a mínusy, no ja som vtedy spravil chybný krok. Išiel som tam veľmi mladý. Nebol som fyzicky ani psychicky pripravený na to, čo ma čakalo v USA," otvorene hovorí Haščič.

Po príchode do Spokane Chiefs nezačal zle, napríklad v prvom prípravnom stretnutí zaznamenal dve asistencie, lenže počas celého ročníka nazbieral iba päť bodov (1+4) v 40 dueloch: "Prišiel som do USA a zobral som flek v prvej alebo druhej formácii. Dávali mi to priam vyžrať, ale to všetko patrí k hokeju. Musíte si to zaslúžiť nielen u trénera, ale aj u spoluhráčov. Keď si dnes predstavím, že ja by som mal 21 rokov a proti sebe postavil seba samého v 15 či 16 rokoch, tak by som sa na tom smial," konštatuje.

"Bolo to proste nemysliteľné. Mal som 175 centimetrov a ani nie 60 kilogramov. Bodovo som sa nepresadil, tak som to skúšal v pästných súbojoch, v ktorých som sa zlepšoval deň čo deň a vedel som zbiť aj 21-ročného, ale na to boli v tíme iní hráči a ja som sa tým hokejovom zabil. Vyprchávala moja hokejová inteligencia. Mal som sa sústrediť na strieľanie gólov a získavanie bodov. Veď na to ma tam aj zobrali. Do zámoria som išiel skoro, mal som tam ísť neskôr," priznal Adam Haščič.

"Perfektne to spravili hráči ako Okuliar alebo Kukuča, ktorí sa tam dokázali presadiť, pretože išli pripravení po fyzickej a psychickej stránke a vyhratý v Európe," doplnil.

Hviezda EUHL

Na rok sa vrátil do Salzburgu a sezónu 2015/16 odohral za New Jersey Junior Titans v NAHL, kde nazbieral 29 bodov a pridal 148 trestných minút. V roku 2016 sa rozhodol spojiť svoju kariéru s univerzitnou súťažou EUHL. Okamžite sa stal oporou Gladiators Trenčín. V prvej sezóne bol najproduktívnejším hokejistom celej ligy: "EUHL bola veľmi dobrá zastávka v mojom živote, ale aj tá posledná a každému jednému hráčovi a trénerovi, s ktorými som trénoval a zdieľal posledné hokejové momenty, ďakujem."

Už pred štyrmi rokmi Haščič vedel, že profesionálny hokejista z neho nebude: "Nemyslel som vtedy na profi hokej. Skôr som sa zameriaval a rozmýšľal nad frázou: Čo teraz? Po dvoch úspešných rokoch v Gladiators Trenčín som sa rozhodol prestúpiť do lepšieho tímu a to bol UMB Banská Bystrica, kde nebol problém s početnosťou hráčov, mali sme pravidelné tréningy a mužstvo trénera Lukáša Opátha vždy hralo o najvyššie priečky. Nechcel som mať iba dobré individuálne štatistiky, ale chcel som titul," ozrejmuje svoj prechod medzi konkurenčnými tímami z leta 2018.

Definitívne mu kariéru ukončili zranenia

Z majstrovského titulu sa nakoniec aj tešil a to počas sezóny 2018/19. Pre UMB bol druhý v poradí, Haščič sa tešil prvýkrát. Vo finále práve proti "Gladiátorom" však pre zranenie chýbal. Práve zdravotné problémy stáli za definitívnym koncom jeho kariéry: "UMB bolo na zranenia ako stvorené, ale moja nedisciplinovanosť z posledných rokov si pýtala svoju daň. Na turnaji v Rusku pred svetovou Univerziádou sa mi pred finále roztrhol hamstring. Z toho som sa dostával 2-3 mesiace. O mesiac na to som dostal v lige hokejkou cez rukavicu od hráča Českých Budejovíc. Cítil som, že to nebude fajn, tak sa aj stalo. Zápästie mi zošróbovali a operovali štyrikrát," opisoval Haščič svoje zdravotné komplikácie.

Kvôli tomu stratil aj svoju najsilnejšiu zbraň a razom musel riešiť problémy "v hlave", čo nebolo nič príjemné: "Zápästie sa mi nevzrástlo podľa môjho gusta a stratil som švih. Môžem o sebe povedať, že som mal dobrú strelu, ale potom som už nedokázal vystreliť tak ako predtým a mentálne som sa položil. Nedokázal som sa na seba ďalej pozerať," podotkol.

Prechod do civilného života nebol ľahký

Následkom zranení sa Adam Haščič zaradil do civilného života, to však nebolo vôbec jednoduché: "Kde začať... Mal som pár ťažkých chvíľ, ale som rád, že som to ukončil v správny čas a rýchlo. Mal som pri sebe rodičov, ktorí mi boli oporou aj cez moje temné dni. Takisto kamarátov, ktorí ma podržali. Nebolo to nič moc, zažil som preplakané dni či noci, párkrát som to riešil alkoholom. Nevedel som sa zmieriť s tým, že musím s hokejom skončiť, ale zmena je život. Treba sa postaviť a ísť ďalej," úprimne prezradil ťažké obdobie svojho života.

To najhoršie už ale má dávno za sebou. Aktuálne je spokojný a pri športe viac-menej ostal, aj keď trochu inak: "Momentálne sa venujem masírovaniu a rehabilitácii. Chcem pomáhať ľuďom a športovcom. Sem-tam im aj poviem, čomu sa majú vyvarovať, aby robili pravidelný strečing a aby dodávali telu adekvátne potraviny a dostatok tekutín, nech nespravia podobnú chybu ako ja. Chodí ku mne veľa atlétov a dokonca aj profesionálnych hokejistov," dodal Adam Haščič v exkluzívnom rozhovore pre hokejovysvet.sk.