Aké boli prvé pocity po tlačovke Igora Matoviča a Jána Mikasa?

"Čo budem ďalej robiť? Všetci sme to pozerali s údivom. Chápem, že zdravie je prvoradé, ale mali šesť mesiacov na to, aby pripravili nejaké opatrenia pre ľudí, keď to budú musieť znova zavrieť. Ja sa skôr bojím, aby toto nebývalo každý rok. Chápem, že veľa vecí sa teraz deje a čaká nás náročné obdobie, ak si ľudia nebudú dávať pozor. Verím, že si pozor budú dávať a že budú nosiť rúška a umývať si ruky. Ja nemám problém s opatreniami ako rúška a tak ďalej, pretože to pomáha, ale aby sme sa zavreli do bublín a žili takto neviem do kedy...? Zase budeme tri mesiace v bublinách a potom tri mesiace normálne? A takto to pôjde dokola? Na svete sú podľa mňa horšie veci ako napríklad hlad, ktorý sa dá vyriešiť. Vírusy tu budú a musíme s nimi bojovať. Verím, že nájdu protilátku/vakcínu, ale ak príde ďalší nový vírus, zase to bude takto? Predtým boli vtáčie a prasacie chrípky, ktoré stále v niektorých častiach sveta sú. Nie som virológ, ale kompetentní mali polroka na to, aby sa pripravili, urobili opatrenia a potom ich už len zavádzali. Nie teraz vymýšľať niečo nové."

Boli pre vás takéto striktné opatrenia prekvapením?

"Ja som skôr zvedavý, či premiér dodrží svoje vyjadrenia o finančnej pomoci športu. Verím, že nepoloží hokej, futbal, celkovo šport aj kultúru. Ak sú to len sľuby a potom sa to nedodrží, tak o čom to je?! Samozrejme chápem, že sú tam všelijaké tlaky. Keď ale na jednej strane mohli byť povolené kostoly aj iné veci ako to bolo a teraz bude pokutovaná len jedna časť, tak nech to platí pre každého rovnako."

Bolo ťažké namotivovať sa na utorkový tréning?

"Bolo to náročné, ale sme profesionáli. Tréner nám povedal, že my máme stále v pláne, že sa bude hrať. Tak sa musíme aj pripravovať a veriť, že to dobre dopadne. Tak sme do tréningu aj išli. Nemali sme taký sranda-tréning ako by niektorí čakali. Samozrejme, bavíme sa s chalanmi, že možno spravíme nejaký protest, aby bolo vidno, že nie sme len ticho. Keď môžu iní, prečo nie my? Aby tí kompetentní hore fakt pochopili, že aj my sme ľudia, ktorí musia živiť rodiny. Nechcem znevažovať inú prácu, pretože môj otec bol baník a robil tam 30 rokov, takže viem čo je to mať v rodine náročnú robotu. Športovci to majú iné. Napríklad atléti sa pripravujú celý život na olympiádu a zrazu im zakážu športovať? Nie, že zakážu, ale keď to nebude mať kto platiť, tak kto bude živiť trénerov, kto bude platiť tréningy... Stane sa z toho amatérsky šport a profesionálni športovci si budú musieť nájsť prácu, aby uživili rodiny a už nebudú profesionáli ako napríklad v Nemecku, Česku, Fínsku, Švédsku a iných krajinách, kde ten šport pôjde, pretože tú podporu štátu má. Videl som čísla, aj keď neviem či je to stopercentná pravda, tak zo športu ide do štátnej kasy neviem koľko miliónov a len jedna tretina alebo štvrtina ide naspäť."

Privítali by ste naspäť hrať aspoň pred 500 divákmi?

"Pred prázdnymi tribúnami sa hrá ťažko. Nie sme v NHL, nemôžeme ísť do bubliny, pretože v zámorí sú tie platy aj marketing niekde úplne inde. Pokiaľ ma bude tím platiť, budem robiť všetko pre to, aby to fungovalo, pretože je to moja robota, lenže hokej sa hrá pre ľudí. Tí majitelia to robia tiež pre ľudí. Samozrejme, majú nejaké peniaze, niečo musia dostať naspäť aj sponzori, takže bol by to veľký kameň, ktorý by sme tlačili pred sebou a nakoniec by mohol byť dosť ťažký."