Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Kouč brankárov Peter Kosa: Príliš veľa sa venujeme hráčom, do brankárov investujeme veľmi málo

BRATISLAVA - Patrí k najuznávanejším trénerom brankárov na Slovensku, jeho skúsenosti a vedomosti čerpá nielen Dukla Trenčín, ale aj slovenská reprezentácia do 18 rokov. Peter Kosa nám v rozsiahlom rozhovore okrem iného porozprával aj to, prečo sa doteraz predstavila v NHL len štvorica gólmanov spod Tatier.
Peter Kosa Peter Kosa.
Zdroj: Archív P.K.
Zdieľajte:

Momentálne sme vo fáze príprav na novú sezónu. Aká je v týchto dňoch náplň vašej práce?

Keďže som pri reprezentácii do 18 rokov, aj v Dukle Trenčín, snažíme sa naučiť a zdokonaliť najmä technické prvky, ktoré budeme využívať počas sezóny. Brankári sa musia cítiť komfortne vo svojej hre a samozrejme nemôžeme zabúdať ani na fyzickú pripravenosť hráča. Tak isto pracujeme aj na mentálnej pripravenosti, aby boli brankári schopní v sezóne zvládať rôzne situácie.

Ako ste už uviedli, okrem mládežníckej reprezentácie pôsobíte aj v trenčianskej Dukle. V nej sa v predčasne skončenej sezóne predstavil Matej Tomek, ktorého návrat z Ameriky na Slovensko viacerí hodnotili ako krok späť. Ako ste to videli vy?

Keď sa naskytla takáto príležitosť, že by sa Matej mohol vrátiť na Slovensko, stretli sme sa a informoval o tom, čo by ho u nás čakalo. Mal viacero ponúk, ale som nesmierne rád, že sa rozhodol pre Trenčín, aj keď to možno pre neho nebolo finančne najzaujímavejšie. Na druhej strane vedel, že development a starostlivosť tu bude mať na špičkovej úrovni. Výsledok vidíme a veľmi sa z jeho odchodu do Fínska teším.

Dukla Trenčín je celosvetovo preslávená značka, ktorá už vychovala množstvo hráčov z NHL, jej mládežnícke výbery pravidelne bojujú o titul majstra Slovenska. Súhlasíte s názorom, že Trenčín tu má najlepšiu výchovu mládeže?

Práca s mládežou, ale aj kroky vedenia, nám napomáhajú k tomu, aby sme do klubu prilákali aj deti, ktoré nie sú z Trenčína a blízkeho okolia. V konkurencii sa chalani môžu posúvať, kým v menšom klube, kde by boli osamote, by nemali až takú motiváciu zlepšovať sa. Takže toto je určite kľúčový faktor, ktorý z Dukly môže robiť pomerne úspešnú značku.

To, nesporne, aj vďaka vám ako trénerovi gólmanov. Ktorú brankársku školu preferujete a venujete sa jej?

Nie som špecialista na jednu konkrétnu školu, prípadne štýl. Počas trénerskej kariéry som si však osvojil rôzne metódy, ktoré sú či už z fínskej, švédskej alebo severoamerickej školy. Snažím sa skĺbiť viacero pohľadov, ktoré následne ponúkam chalanom, aby si z nich mohli vybrať. Snažíme sa to následne skombinovať so schopnosťami, ktoré daný chalan má. Na to treba využívať širokú škálu technických zručností.

Na čo v tréningu kladiete najväčší dôraz?

Snažím sa o to, aby bol tréning technicky dokonalý, avšak v zápase už nechávam na samotnom brankárovi, ako herné situácie vyrieši na základe svojich brankárskych inštinktov. Brankár by mal byť po všetkých stránkach (technicky, takticky, fyzicky, mentálne, ...) jedným z najlepšie pripravených hráčov v tíme a tomu je prispôsobená aj príprava. Veľmi dôležitá medzi nami je komunikácia a s ňou spojená dôvera.

O brankároch sa hovorí, že sú oproti iným postom najčudnejšie povahy, vy sám ste chytávali. Je to pravda?

Podľa mňa to tak je, veď na brankároch stojí azda najväčšia zodpovednosť. Všade chceme, aby si hráči šport užívali, avšak keď má brankár zodpovednosť, musí byť plne koncentrovaný ako na tréning, tak aj na zápas a nemôže mať nejaké „úlety“. Mužstvo musí mať v brankárovi dôveru, a preto je veľmi dôležité, aké signály brankár vydáva vo svojej príprave, v tréningu, počas zápasu smerom k tímu. Preto mentálna a psychologická príprava je dôležitou súčasťou športového tréningu brankára.

Ako je to s oznámením tomu-ktorému brankárovi, že bude, respektíve nebude chytať. Je potrebné informovať o tom gólmana dostatočne včas alebo je to jedno?

V rámci seniorského hokeja, prípadne v reprezentácii, sa to snažíme oznámiť deň dopredu, je to lepšie kvôli mentálnemu nastaveniu brankára. My stále hráčov pripravujeme na ideálne podmienky, avšak občas nie je zlé ich dať aj do nekomfortnej polohy. Môže sa totiž stať, že gólman, ktorý mal chytať, tesne pred duelom ochorie alebo sa na rozcvičke zraní. Náhradník preto musí byť zodpovedný voči sebe aj tímu. Aj keď je pravdou, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme mať oboch brankárov rovnako psychicky zaťažených.

V dávnejšom rozhovore pre huste.sk ste uviedli, že slovenskí hráči nie sú mentálne adekvátne pripravení na veľký hokej. Stále na tom trváte?

Áno, keďže na Slovensku intenzívne pracujeme s telom, ale s hlavou nie. Som však rád, že za posledné roky sa to postupne mení k lepšiemu. Pri reprezentáciách je mentálny kouč, taktiež aj v niektorých kluboch, dokonca časť hráčov na tom pracuje individuálne.

Napriek tomu, že sme ešte nedávno patrili medzi najužšiu svetovú špičku, v NHL sa doteraz predstavili len štyria slovenskí gólmani, výraznejšie sa presadili len dvaja. Prečo je to tak?

Na Slovensku investujeme množstvo času a energie do hráčov, v porovnaní s brankármi sa to nedá porovnať. To si úprimne môžeme gratulovať, že máme brankárov akých máme. Na jeden ročník máme 10-15 brankárov, čiže napríklad v ročníku 2005 máme trebárs 15 brankárov, z ktorých musíte vybrať šiestich či ôsmich do reprezentácie do 16 rokov. Z nich jeden môže byť vysoký, flexibilný, ale nemá reakčné schopnosti, druhý je napríklad pevnejší s dobrým čítaním hry, avšak málo atletický. Keď si takýmto spôsobom kreujeme ideálneho brankára, zostanú nám možno dvaja na daný ročník. Preto je veľmi náročné nájsť a vychovať si brankára na najvyšší level. Rozhoduje viacero faktorov, ktoré na to majú vplyv. Netvrdím, že trpíme na nedostatok brankárov, máme chlapcov v európskych ligách, avšak potrebovali by sme výnimočných jedincov v najprestížnejších ligách. Dúfam, že nás čaká svetlá budúcnosť.

K tej sa dá často odraziť od juniorských líg. O tých kanadských sa už dlhodobo vedú polemiky, či sú pre Slovákov vhodné. Ste zástancom zotrvania v mladom veku na Slovensku alebo odchodu do zámoria?

Nikto nevie povedať, ktorá cesta je správna, ale samozrejme, pokiaľ majú hráči odísť do zámoria, musia byť hokejovo a tak isto mentálne vyspelí. Chalani majú svoje ambície, len treba mať všetky dostupné informácie, aby sa vedeli rozhodnúť správne. Nemala by to byť len práca agenta, ktorý im vybaví miesto, ale v mužstve musia mať aj svoju pozíciu, aby pravidelne hrali a mali adekvátny priestor na rozvoj v tréningu. Vždy to však bude rozhodnutie hráča a nikoho iného, on sám zaň bude zodpovedný. Hráč si musí zvážiť všetky pozitívne, ako aj negatívne aspekty. Ak však hráč má byť dobrý, tak bude dobrý bez ohľadu na to, či bude hrať tu alebo v zámorí.

Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články