Na tohtoročnom drafte sa vám predpovedá miesto medzi tretím a štvrtým kolom. Je to pre vás sklamaním alebo potešením?

Popravde, predpovede ma až tak nezaujímajú. Všetko aj tak závisí od klubov, ktoré majú svoje rebríčky. Nie som vôbec sklamaný, dôležitejšie veci totiž nastanú po drafte. Tam sa bude rozhodovať, ako a kde budem pokračovať.

Určite máte aj nejaký vysnívaný klub z NHL. Ktorý klub by ste si želali?

Je pár klubov, ktorým fandím, ale bude mi to jedno, kto si ma vyberie. Aj keď, priznávam, určite by ma potešilo, ak by to bol jeden z nich, ale viac, pochopiteľne, prezradiť nechcem.

V inom rozhovore ste naznačili, že by ste ešte chceli zostať vo Fínsku. Ak by prišla zaujímavá ponuka zo zámorskej juniorky, prijali by ste ju?

Keďže mám ešte rok zmluvu vo Fínsku, momentálne to pre mňa nepodstatné zaoberať sa tým. Hoci toto rieši môj agent, posledné slovo má aj tak klub, ktorý si ma, verme, vyberie. Ten povie, aké má so mnou plány.

Hovorí sa, že zo Slovenska je ťažšie presadiť sa. Vy ste pôsobili aj v Dukle Trenčín, kde sa medzi mužov prepracovali ďalšie draftové nádeje Martin Chromiak a Marko Stacha. Neľutujete, že ste nešli podobnou cestou?

Myslím si, že nie, pretože vždy som mal túžbu vyskúšať medzinárodný hokej. Obom to veľmi prajem, najmä Markovi, ktorému sa podľa mňa nedostáva toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil. Mne dal odchod do Fínska veľa, ako v normálnom, tak aj hokejovom živote.

Skúste nám priblížiť, v čom je práca s mládežou odlišná na Slovensku a vo Fínsku.

Fíni už od útleho veku pracujú s pukom a keďže sa im venuje veľa trénerov, vedia veľmi dobre korčuľovať. V starších kategóriách sa chcú hráči zlepšovať sami, majú prirodzenú túžbu byť najlepšími. V tom vidím oproti Slovensku najväčší rozdiel.

V jednom rozhovore ste uviedli, že Slováci majú povesť lenivého národa. Môžete nám to vysvetliť?

Netvrdím, že všetci sú leniví. Domnievam sa však, že nie sme úplne najpracovitejším hokejovým národom. Pozrite sa trebárs na Kanaďanov alebo Američanov, koľko majú individuálnych tréningov, nám sa o tom môže len snívať. Možno aj toto nám chýba, a tak sa nečudujme, že nás na ľade dokážu prekorčuľovať.

V TPS je vašim spoluhráčom ďalší Slovák Dávid Mudrák. Ako vás berú v tíme?

Úplne super. Keď tam prišiel Dávid, veľmi ma potešilo, že sa môžem s kým porozprávať. Zapadol super do kolektívu, s každým si rozumel. Je skvelé, že nás berú ako svojich, aj keď nie sme Fíni. Po čase nám dávali stále viac najavo, že patríme k ním.

Koronavírus, žiaľ, zrušil aj domáci svetový šampionát do 18 rokov. Postup medzi elitu tak musí o rok vybojovať mladší ročník, o ktorom sa hovorí, že nie je až taký silný ako ten váš. Dokážu to?

Ak by sa tohtoročný šampionát uskutočnil, myslím si, že by sme postúpili medzi elitu. Náš ročník (2002 – pozn. red.) bol naozaj silný, k tomu treba pripočítať aj mladších a veľmi šikovných chalanov ako trebárs Juro Slafkovský. Chalani to o rok musia „ubojovať“, lebo ak nie, je možné, že sa na ich plecia znesie veľká vlna kritiky. Majú motiváciu navyše, aby sa o nich hovorilo ako o tých, ktorí nás vytiahli naspäť do „áčka“.