Odchovanec trenčianskej Dukly zažil víťazný „comeback“, hoci sa museli Slováci obávať o výsledok do záverečného hvizdu. Krajšiu obnovenú premiéru v najcennejšom drese si však nemohol priať. „Výhra sa jednoznačne počíta. Avšak musím povedať, že sme striedali dobré veci so zlými. Nakoniec sme to dokopali do úspešného konca, takže prevládajú pozitívne pocity,“ vyslovil sa Graňák. Po roku sa tak opäť predstavíme v priamom súboji o domácu trofej. Vlani sme triumfovali v Bratislave, teraz sa môže situácia zopakovať v meste pod Tatrami.

„Máme šancu, aby sme to obhájili. Samozrejme, uvedomujeme si náročnosť zápasu, ale chceme ho vyhrať. A to by platilo aj v prípade, či som tu alebo nie,“ konštatoval najstarší, najskúsenejší hokejista a kapitán slovenskej reprezentácie. V minulej sezóne odohral iba dva zápasy a neštartoval ani na domácich MS. Tentoraz sa na neho šťastie usmialo na tretí pokus, keďže vynechal Nemecký i Švajčiarsky pohár. „Zavolala mi Zuzana Chrenková zo zväzu, že vypadol jeden obranca. Nebudem klamať, že ma to prekvapilo, pretože v hre boli aj iní chalani, ktorých mohli osloviť," tvrdí obranca Karlovych Varov, ktorému k jubilejnému 200. zápasu s dvojkrížom na hrudi chýba už len sedem stretnutí. Veľkú váhu tomu nepripisuje a vysvetlil dôvody.

„Myslím si, že to neodzrkadľuje niečo podstatné. To však neznamená, že si nevážim takúto príležitosť. Zažil som veľa národných trénerov a bol som aj pri obmene kabíny. Nie je dôležité, koľko zápasov absolvujete. Či je to päť alebo dvesto, protivník na ľade vám nič nedaruje. Najradšej by som bol, keby sa zabudlo na štatistiky, aby som sa nemusel vyjadrovať. Posledné obdobie mi každý kladie túto otázku, ale žiadna méta nezmení prácu na ľade,“ dodal ráznym tónom Dominik Graňák.