"Stále som v dozornej rade Slovenského zväzu ľadového hokeja. Na štadióne v Spišskej Novej Vsi tiež máme s bývalým spoluhráčom Mišom Findurom menšiu posilňovňu a streleckú zónu, kde sa venujeme deťom a pomáhame im zdokonaľovať prácu s hokejkou, pukom a streľbu," hovorí o súčasných aktivitách Ľubomír Vaic.

Rodák zo Spišskej Novej Vsi patril medzi úspešných hráčov. Vystriedal niekoľko krajín a zaznamenal aj osobné úspechy. Okúsil na vlastnej koži atmosféru NHL v drese Vancouver Canucks. Roky 2000 a 2003 znamenali pekné obdobie v národnom tíme. V oboch prípadoch sa tešil zo zisku medaily na majstrovstvách sveta. Prvá bola strieborná v Petrohrade a o tri roky neskôr mu na krku "pristál" bronz z Helsínk. Prakticky na sklonku kariéry dotiahol rodnú Spišskú Novú Ves do finále prvej ligy, ale víťazom sa stala nakoniec Detva. Na domácej scéne vybojoval pred dvadsiatimi rokmi titul s Košicami. Výstup na zlatý piedestál má dodnes jednu čiernu škvrnu. "Keď sme vyhrali posledný titul v roku 1999, do play-off sme nastupovali bez peňazí. Išli sme do toho s tým, že ideme hlavne hrať. Nemali sme vyplatené peniaze päť-šesť mesiacov, ale nakoniec sa našli sponzori, ktorí prisľúbili, že nám to všetko vyplatia, keď vyhráme titul. Podarilo sa, nakoniec jeden sponzor niečo vyplatil, druhý nevyplatil," zalovil v pamäti Ľubomír Vaic.

Svojich financií sa nedočkal aj napriek tomu, že o tom rozhodli príslušné orgány. "Dokonca som vyhral aj súd, ale tam sa to pretransformovalo tuším zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť a dodnes som tie peniaze nemal zaplatené. Ani nebudem, s tým som sa už dávno rozlúčil. To, že meškali peniaze, to je na Slovensku bežné. Bolo to aj v Slovane, ale vždy bolo vyplatené," pridal na koniec 42-ročný Vaic.