Necelých päť rokov v Detve stačilo?

"V tomto momente stačilo. Po piatich sezónach som chcel zmenu, preto odchádzam."

Odchádza sa spod Poľany veľmi ťažko?

"Za tých pár rokov, ktoré som strávil v tomto klube, som si to v Detve veľmi obľúbil. Po hokejovej stránke som zažil veľa úspechov, a to aj napriek tomu, že klub pracuje v skromných podmienkach. Trikrát sme dokázali vyhrať prvú ligu, absolvovali sme baráže, v ktorých sme síce neuspeli, no aj tak sa nám podarilo dostať do extraligy. V prvom roku sme udržali najvyššiu súťaž, v nasledujúcej sme prešli cez predkolo play-off. Mám teda veľa pekných spomienok. V Detve mám rodinu, veľa priateľov či známych, preto nie je jednoduché odtiaľ odísť. Beriem to však s nadhľadom. Taký je hokejový život."

Veľa ľudí si vás spájalo práve s Detvou a v inom mužstve si vás ani nevedeli predstaviť. Realita je však iná. Prečo ste si vybrali Trenčín?

"Bol som v kontakte s niekoľkými tímami z našej ligy a debatovali sme o budúcej sezóne. Pod Poľanou mi vypršala zmluva a keďže nemám agenta, všetko som si riešil sám. Detva taktiež prejavila záujem o pokračovanie spolupráce, ale ja som chcel zmenu. Nikdy neviete, čo bude zajtra, koľko ešte budete hrať hokej. Mám 31 rokov, som v dobrom hokejovom veku. Rozhodol som sa pre Duklu po rozhovoroch s Brankom Radivojevičom a trénerom Jánom Pardavým, ktorí mi dali ponuku a presvedčili ma. Navyše Trenčín je v hokeji pojem. Je to klub s dlhoročnou tradíciou, ktorý vychoval veľa výborných hokejistov."

Fanúšikovia "medveďov" sú svojskí. Neobávate sa nejakých provokácii, keď tam pricestujete s Duklou?

"Provokácii sa neobávam. Ak by ale prišli, vôbec mi to nevadí, pretože mám rád, keď to žije na štadiónoch. Mám rád, keď hráči dávajú do výkonov emócie a rovnako je to aj v prípade fanúšikov, ktorí do povzbudzovania vkladajú emócie. Detvianski diváci mi prirástli k srdcu, pretože sú správne emočne naladení a vedia vytvoriť fantastickú atmosféru aj v menšom počte. Čokoľvek budú robiť, je to ich vec. Zaplatia si vstupné, a preto si môžu kričať, čo chcú. Bez ohľadu na to, či sa mi to bude páčiť, alebo nie."

Patríte medzi najtvrdších hráčov ligy. Aj v Trenčíne budete pripravený v prípade potreby ukázať súperovi päste?

"Budem robiť to, čo budú odo mňa tréneri vyžadovať."

Nachádzate sa v najlepších hokejových rokoch. Máte ešte v pláne časom sa posunúť do iného klubu našej súťaže?

"Nerád hovorím o budúcnosti a už vôbec nie v čase, keď som teraz zaznamenal prestup. Chcem byť lídrom a platným hráčom Dukly. Každopádne mojim cieľom je hrať tak, aby som bol žiadaný. Zároveň som otvorený iným možnostiam."

Viackrát ste sa pokúšali získať kontrakt vo Zvolene, ale nevyšlo to. Aký bol dôvod?

"Doma som sa snažil o zmluvu naposledy pred desiatimi rokmi, keď som ako mladý chalan prišiel z Ameriky po troch ročníkoch späť na Slovensko. Zvolen mi dal šancu prísť na skúšku. Počas nej som odohral len jedno striedanie, a to bolo všetko. Za HKm som odohral pár stretnutí, aj keď som bol viazaný s Detvou. Zvolenčanom sa párkrát stalo, že mali veľa zranených hráčov. Vždy, keď sa ma oslovili, aby som prišiel pomôcť, neváhal som. V tíme som mal veľa kamarátov, s ktorými som vyrastal."