"Nejako špeciálne sa naozaj nepripravujem. Stačí mi, keď si pozriem, ako tímy predtým hrali a na základe toho si urobím predstavu, o čo sa snažili. Učím sa od sedemnástich rokov a robím to naďalej. Potom ma dovzdelávajú napríklad rozhovory s ľuďmi, ktorí skutočne o hokeji niečo vedia a majú s ním skúsenosti na najvyššej možnej úrovni. Napríklad z debát s Mišom Handzušom, Craigom Ramsaym, Mirom Šatanom či trénerom San Jose Peterom DeBoerom si vždy niečo zoberiem. A pozerám aj rôzne videá. To sú veci, ktoré ma posúvajú ďalej a pri ktorých si veľmi dobre uvedomujem, že ani zďaleka neviem všetko. Na konkrétne zápasy však nemám žiadnu špeciálnu prípravu, a keby ste sa ma opýtali pred zápasom Kanady s Fínskom, ktorí hráči z týchto tímov sú najlepší strelci, tak odpoveď nepoznám. Rovnako neviem nič o brankároch, keďže som nikdy nechytal. Preto, ak niekto povie, že to mal brankár chytiť, alebo že to bol jeho gól, tak zatínam zuby, lebo som v tej pozícii v živote nebol. Iné je to pre zmenu pri hráčoch v poli. Každopádne, moja príprava začala, keď som mal 17 rokov a prišiel som do Kanady. Zároveň musím povedať, že nehovorím niečo, o čom by som si nebol istý a keď spravím nejaké vyhlásenie, tak vždy treba za tým hľadať hlbší zmysel," rozhovoril sa Boris Valábik v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Okrem fantastickej atmosféry a vysokej hernej úrovne Valábika prekvapil, ba až šokoval celkový triumf Fínska. Na šampionáte sa totiž predstavila viac než stovka hráčov z NHL, no severský tím ich mal vo svojom kádri iba dvoch - Jokiharjua z Chicaga a Lammika z Floridy. "Hokej je tímový šport a tí, ktorých o tom Fíni nepresvedčili, sú beznádejné prípady. Veď napokon, stačí si naozaj porovnať súpisky favorizovaných tímov s tou fínskou. Každý jeden fínsky hráč bol ochotný sa obetovať pre tím, nevidel som jediného, ktorý by preň nepracoval. A mne sa vždy páčilo a páči, keď tímovosť vyhrá nad individuálnymi zručnosťami. A či som očakával triumf Fínov? Kto povie, že áno, je klamár, pretože pri pohľade na menoslovy jednotlivých mužstiev, to nemohol očakávať nikto. Ale o to je to krajší príbeh," pokračoval Valábik.

Vďaka spolukomentovaniu tohtoročných MS sa bývalý hráč Atlanty Thrashers v zámorskej NHL stal pod Tatrami akýmsi novodobým idolom. "Ja to tak nevnímam. Žijem sám so sebou už 33 rokov, určite nemladnem a neopeknievam. Ak to však zovšeobecním, tak áno, uznávam, že ma začali ľudia na Slovensku vďaka spolukomentátorskej funkcii v televízii viac registrovať. Preto bolo pre mňa úsmevné, keď sa ľudia počas šampionátu pýtali, kto je to vlastne Valábik, nikdy som o ňom nepočul. Ale povedzme si na rovinu, v USA nikdy nepočuli napríklad o Eláne a my zasa o amerických country spevákoch. Vždy ide o uhol pohľadu. Čiže, v zámorí ma pre zmenu nepoznajú ako moderátora či analytika hokejových zápasov a na Slovensku ma ako hokejistu až tak neregistrovali. A priznám sa, že často to vnímam ako obmedzený pohľad, akýsi pohľad z bubliny. No na otázku prekvapených, odkiaľ som prišiel, mám jednoduchú odpoveď. Na Slovensku som dva roky, dlhé obdobie predtým som žil v zahraničí, či už v Kanade, USA, Anglicku, Rakúsku, Kazachstane alebo v Česku. Ale aby som sa vrátil k spojeniu ja a sexsymbol, zdá sa mi to veľmi prehnané," s úsmevom sa zamyslela desiatka draftu NHL z roku 2004.

Už o pár dní je na programe voľba prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), favoritom Valábika je generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan. "Lepšieho kandidáta na ten post nepoznám. Na poste generálneho manažéra odviedol kus fantastickej roboty, vynikajúci výber trénera, žiadne reprezentačné ospravedlnenky či výhovorky neboli, pretože ho každý rešpektuje. Viem však o tom, že sám vidí priestor na ešte väčší zásah do slovenského hokeja, čo by zo súčasnej pozície nedokázal. Vďaka nej však už má zväzové skúsenosti, bol to vynikajúci hráč a navyše sa v hokeji neustále vzdeláva. A mať v sebe skĺbené práve tieto veci, je niečo výnimočné. Čiže, podľa mňa je Miro bez debaty najlepší kandidát na prezidenta hokejového zväzu," uzavrel Boris Valábik.