Libor Hudáček i Tomáš Marcinko na seba narazili vo finále českej extraligy. Spišskonovoveský odchovanec bojoval za Liberec, bývalý košický hráč zasa za Třinec. Nebol tam však sám. Spoločnosť mu robili obranca Gernát a útočník Dravecký. Napokon však hokejista s prezývkou "Mara" môže hovoriť o rozprávkovej sezóne. "Treba si priznať, že začiatok sezóny nebol dobrý. Vypadli sme z Ligy majstrov. Až postupne sme odštartovali nejaký vývoj a prichádzali prvé výhry. Play-off vôbec nebolo jednoduché, preto nás oveľa viac teší, aký úspech sme dosiahli," sršal maximálnou spokojnosťou s ostatným ligovým ročníkom. Ako uviedol, oslavy titulu boli prirodzene bujaré, ale i mierne. Následne už preladil na reprezentačnú vlnu.

"Cítim sa fajn. Na ľade som po dvoch dňoch a som rád, že mám takúto šancu predĺžiť si sezónu," rozrečnil sa pozitívne naladený čerstvý český majster Tomáš Marcinko. Následne priložil pár viet k súčasnému zloženiu kabíny. "Poznám takmer celý tím. S niektorými som sa prvýkrát stretol až teraz, ale reprezentačná partia je vždy skvelá. Do takého prostredia sa človek stále teší," poznamenal zhodou okolností rodák z Popradu, kde momentálne sídli celá slovenská výprava. V priebehu prvého májového víkendu je pod Tatrami naplánovaný súboj s Veľkou Britániou. Táto krajina našim chlapcom až tak nič nehovorí, no môže to byť výborná previerka, keďže sa s týmto sokom stretneme aj na MS v Košiciach. "Áno, teraz sú pre nás neznámi, ale budú s nami na šampionáte, a to už o niečom svedčí. Na základe vlastných skúsenosti viem, že nováčikovia vždy boli nepríjemní a mali svoju kvalitu. Budeme sa sústreďovať na svoju hru. Veci sa musia zlepšovať a posúvať dopredu," snažil sa nájsť ideálny recept na najbližšiu "prípravnú" prekážku.

Niekdajší tréner SR Vladimír Vůjtek sa v roku 2014 na ZOH v Soči rozhodol dať šancu vtedy 25-ročnému strednému útočníkovi. Vyzdvihol jeho prednosti aj kvalitnú prácu pred bránou. Aké úlohy mu však prischnú tentoraz, nevedel ani on sám. "Konkrétne sme sa ešte nebavili. Samozrejme, sčasti asi viem, čo budú odo mňa očakávať. Každopádne, chcem byť platným hráčom mužstva a som pripravený bojovať o miesto," doplnil v novinárskom "objatí" Tomáš Marcinko.

Druhá nová tvár v reprezentácii Libor Hudáček bol ešte mierne sklamaný z druhého miesta. "Cítim sa unavený, ale je tam emócia v podobe účasti v národnom tíme a aj to, že som prakticky doma," odpovedal na prvú otázku značne znechutený krídelník. Na klubovej úrovni zažil vydarenú sezónu, pretože strelil dvadsať gólov a podával stabilné výkony, ktoré ho katapultovali do najcennejšieho dresu. Ťažko ale znášal pohľad na třineckú radosť. "Prvotné pocity z prehry boli pochopiteľne smutné. Časom si ale človek uvedomí, že makal celú sezónu. Získali sme trofej po základnej časti, ale na tú najcennejšiu sme nedosiahli," zhrnul v skratke ligovú sezónu 2018/19. Hudáček sa teší na sobotu, kedy privítame spomínanú Britániu. Na mužstva takéhoto typu vtipne poznamenal: "V dnešnej dobe, kto vie korčuľovať a bojovať môže hrať. Budúci rok možno privítame Kuvajt," uškrnul sa mladší z dvojice bratov Hudáčkovcov.

Pred ôsmimi rokmi hrala naša reprezentácia v hlavnom meste. Tohto roku sa karta obráti a Slovákov si užijú ľudia v Košiciach. "Pre mňa osobne je to motivácia a myslím si, že žiadny tlak necítim už asi od roku 2012, kedy sme hrali finále s Ruskom," myslí si Hudáček a na záver dodáva: "Tomáš ma v prvom stretnutí sekol po lýtku, ale párkrát som mu to vrátil. Akurát sme sa o tom bavili po mítingu, že sme sa navzájom osekávali a teraz sme spoluhráči."