Talentovaný tréner, ktorý donedávna trénoval žiakov od útleho veku, až po ôsmu triedu sa zaslúžil o významné postavenie v športe na Spiši. Rozhovorom sa pokúsime priblížiť jeho život a športové úspechy.

Opíšte svoje hokejové začiatky

Hokeju som sa začal venovať asi vo svojich šestnástich rokoch, ale venoval som sa aj futbalu. Hral som aktívne za Tatran Spišská Nová Ves, až do dvadsiatich dvoch rokov. Hral som hokej aj za dorast v Spišskej Novej Vsi. Po skončení mojej kariéry, v dvadsiatich dvoch rokoch som úplne prestal, nešportoval som, venoval som sa rodine a svojej práci. V dvadsiatom deviatom roku svojho života som sa vrátil k hokeju, urobil som si trénerský kurz a začal som trénovať žiakov prípravky. Po určitej dobe som trénoval aj vyššie ročníky, až do ôsmej triedy.

Od začiatku ste vedeli, že chcete trénovať žiakov prípravky?

Pravdaže, chcel som sa venovať deťom. Hlavne, keby som nemal vzťah k tým deťom, tak by som ich asi netrénoval.

Môžete vymenovať aspoň časť hokejistov, ktorých ste trénovali a teraz reprezentujú Slovensko, alebo hrajú v zámorí?

Tak, z tých starších môžem menovať: Jasečko, Vaic...
Z tých terajších sú to: bratia Hudáčkovci, Bakoš, Jánošík, Bodák, Skalický, Lapšanský, Džugan, Zekucia, Vantroba, Muranský, Potenga (obaja tréneri)...
Z extraligy sú to: Rapáč, Belluš, Hamráček, Giľák, Bdžoch...
Viac neviem. Nepamätám si, lebo som veľa vychoval tých hokejistov, zhruba, rátam, do tej tisícky, za moju kariéru, ktorá bola 38 sezón. Začal som trénovať žiakov prakticky za socializmu, vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch a ukončil som svoju kariéru trénera vo veku šesťdesiatsedem rokov zo zdravotných dôvodov.

Už na začiatku ste cítili, že títo chlapci sú talentovaní a vynikajú viac ako ostatní?

Je ťažké v takých ročníkoch – štyri, päť – povedať, že človek cíti, že je talent, ale väčšinou, oni, tí chlapci, svojou usilovnosťou a určitou dávkou talentu sa vypracovali do tých sfér, kde sú teraz.

Aký je pocit, vidieť vašich odchovancov, ako sa im darí?

Je to veľmi dobrý pocit a som rád, že keď ma stretnú, porozprávame sa a veľmi sa teším z toho, že športujú a že tak rastú.

Snažili ste sa viesť aj svoje deti a vnúčatá k tomuto športu?

No svoje deti som sa snažil viesť k športu. Syn hrával určitý čas basketbal, aj futbal. Nakoniec, už ako dospelý, skončil ako rozhodca vo futbale. Ďalej, snažil som sa k športu viesť svoje vnúčatá. Vnuk teraz navštevuje piatu športovú hokejovú triedu a vnučka hrala hokej päť rokov, ale na úkor vzdelania musela s hokejom skončiť.

Boli ste pozvaný na športovú udalosť na Spiši. Popíšte aká to bola udalosť, čo ste v nej získali a aký to bol pocit.

Pri príležitosti môjho životného jubilea som bol pozvaný na akciu „Úspešný športovec mesta Spišská Nová Ves za rok 2018“. Ako zaslúžilý tréner som obdŕžal pamätnú medailu, plaketu udelenú mestom Spišská Nová Ves za rozvoj športu na Spiši.