Semifinálové stretnutie s poradovým číslom päť sa uskutočnilo na ľade v Michalovciach. Domáci si od začiatku razili cestu za postupom. Topoľčany si boli vedomé, že hrajú o všetko.

Niektoré okamihy boli poznačené nervozitou, šarvátkami a dlhšími diskusiami s arbitrami. Nakoniec sa súper spod Tríbeča musel pred obhajcom titulu skloniť po prehre 1:4. Rovnakým skóre sa skončila aj séria. "Vedeli sme, že máme nôž na krku a ak nechceme skončiť sezónu, musíme vyhrať. Myslím si, že práve tento posledný zápas bol našim najlepším v sérii. Mali sme pasáže, kedy sme Michalovce predbehli, ale hrávali sme často v oslabení a zase sme si neodpustili pri našej presilovke gólovú prihrávku na súperovu hokejku," povedal na tlačovej besede tréner hostí Ľubomír Hurtaj. Bývalý útočník následne pristúpil k hodnoteniu všetkých piatich súbojov s michalovskou Duklou. "Mrzí ma, že sme nehrali inde, ale v Michalovciach. Bohužiaľ, je to hokejový život. Odohrali sme s nimi dobrú partiu a ukázali, že hokej v meste robíme dobre," aj napriek stopke pred bránami finále pochválil svojich zverencov.

Často diskutovanou témou v našich končinách sú rozhodcovia. Viacerí si myslia, že sú to práve oni, kto sa podpisuje pod zníženie návštev na štadiónoch, alebo v samotných zápasoch majú podiel pri zvýšenej agresivite a nervozite. Tieto atribúty sa na ľade víťaza základnej časti dali krájať. Veď bolo vylúčených tridsať hráčov, z toho šesťkrát boli udelené vyššie tresty. Hurtaj nezabudol opomenúť pánov v pruhovanom. "Takéto zápasy nemôžu pískať rozhodcovia, ktorí nepískajú na obe strany rovnako. Nehovorím, že je všetko v rámci pravidiel, ale aj teraz to bol menší cirkus, a potom sa to komplikuje," predostrel svoj pohľad Hurtaj na prácu arbitrov. Záverečnú vetu adresoval protivníkovi. "Gratulujem Michalovciam k postupu do finále a ich vystúpenia budem sledovať."