Slovenská športová žurnalistika poslednú dobu zakopáva o pomyselnú hranu, za ktorou sa klopí do bulvárnej podoby. Nebudeme si klamať – tzv. clickbaity (príspevky, ktoré svojím šokujúcim nadpisom nútia kliknúť čitateľa na článok, v texte ktorého sa nedozvie zhola nič) sú dnes skutočne alfou a omegou športového novinárstva. Namiesto chodenia okolo horúcej kaše poviem rovno, že môj komentár je reakciou na včerajšie vydanie bulvárneho denníka Plus 1 deň.

V športovej sekcii na strane 16 s nadpisom „Maďari zahanbili Slovákov!“ sa nachádza článok, ktorý snáď nemohol pán redaktor myslieť vážne. Na to, že kopnúť si do niečoho domáceho je už v tlači priam národným športom, si človek už zvykol. Porovnávať štadióny v Detve (HC 07 Detva) a v Budapešti (MAC Budapešť) však dokáže snáď len človek, ktorý nemá za cieľ písať kvalitne, ale jednoducho písať hlúpo. Článok sám o sebe je evidentným posmechom zo štadióna tímu HC 07 Detva. Mojím cieľom nie je písať apológie, iba sa jednoducho zamyslieť nad faktami a súdnosťou.

Pri fotografiách oboch štadiónov sa nachádzajú popisy, ktoré komentujú reálie, pričom detviansky štadión vraj „Zvonku vyzerá ako ošarpaná haraburda a zub času sa na nej značne podpísal.“ To, že budapeštiansky štadión je postavený v roku 2012, sa v článku spomína, no autora asi nenapadlo zamyslieť sa nad porovnávaním malého provinčného mestečka so stredoeurópskou metropolou. V tomto bode sa zastaví snáď každý súdny človek, pretože porovnávať tieto dve mestá je jednoducho nereálne, hoci hrajú rovnakú ligu. Autor ďalej pokračuje v popise vnútra štadióna, kde zázemie pre fanúšikov v Budapešti hodnotí ako pekné a čisté (čo samozrejme chválime), no v Detve to znovu „...pôsobí ošarpane aj zvnútra. Na tribúnach okrem klasických sedačiek nechýbajú tiež drevené lavice“. Zmienka o drevených laviciach má pôsobiť asi ako nižší level komfortu, ale tu jednoducho môžeme dodať, že hokej nie je balet.

Aj pisateľ tohto článku bol na štadióne v Detve a zažil tamojšiu atmosféru. Je pravdou, že štadión nepatrí medzi moderné a má svoje muchy. Bolo by ale by fér napísať, že služby sú primerané a jedlo a pitie vôbec nie sú predražené. Možno by bolo fajn napísať, že skromný štadión v Detve má pravidelne vysokú návštevnosť a ľudia podporujú svoj tím aj vtedy, keď prehráva. Štadión v Budapešti je určite moderný, a aj keď tam pisateľ nebol, teší ho, že klub z hlavného mesta má financie na podobné zázemie. Detva sa dostala do ligy len nedávno a malé mestečko so 14 tisíc obyvateľmi jednoducho vybavením nemôže konkurovať hlavnému mestu iného štátu. Čerešničkou na torte je výrok: „Stánok v Detve je obrazom väčšiny štadiónov na Slovensku“. To je zovšeobecnenie, ktoré nemá s realitou nič spoločné. Ak by sme chceli porovnávať štadióny miest, tak s Budapešťou by mohli súperiť napríklad košická Steel aréna (HC Košice) alebo Zimný štadión Ondreja Nepelu (Slovan Bratislava). Som presvedčený, že potom by sme článok mohli napísať v opačnom garde, ale to by nebolo prospešné ničomu a nikomu. Myslím, že v tomto prípade platí staré známe porekadlo „Dva krát meraj a raz strihaj.“