História samostatnej československej reprezentácie sa začala písať po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Za prvý oficiálny súťažný zápis sa považuje aprílový zápas s kanadskou reprezentáciou odohraný v roku 1920. Zápas skončil víťazstvom Kanady v pomere 15:0 a odohral sa v rámci letných olympijských hier. Bol to vôbec prvý turnaj, na ktorom sa Česi a Slováci predstavili pod spoločnou vlajkou. Herný systém samozrejme ani zďaleka nepripomínal turnaje, aké poznáme dnes, zápasy ani nerozhodovali klasickí rozhodcovia. Ani ďalší zápas nepriniesol tímu úspech, s USA prehrali 0:16. Kanadsko-americký hokej bol v týchto časoch nad ich sily, napriek tomu na turnaji skočili po výhre 1:0 nad Švédskom tretí. Ani Švédi vtedy nepatrili medzi špičku. Bolo to zároveň jediný krát, keď sa Čechoslováci predstavili na letných hrách, o štyri roky už súťažili na zimných hrách v Chamonix a o ďalšie štyri v St. Moritz.

Tie najkrajšie góly Československého hokeja

Dôležitým faktom, ktorý musíme spomenúť je, že majstrovstvá sveta v hokeji sa vtedy konali práve v rámci spomínaných olympijských hier. Menilo sa to až v roku 1929, keď sa rozhodlo, že sa budú konať každý rok. Počas olympijských rokov sa však majstrovstvá sveta a olympijské hry kryli. Zase sa to zmenilo v roku 1972, ku ktorému sa ešte vrátime neskôr.

Keď sme už načrtli olympijské hry, hodí sa spomenúť, že úspech, ktorý reprezentácia dosiahla v roku 1920, bol nadlho jej najväčším v rámci spomínaného turnaja. Prekonala ho až v roku 1948 na hrách v St. Moritz, kde uhrala striebro. Zlatá medaila im pritom ušla len o skóre, ktoré hralo pri vyrovnanosti bodov s Kanadou v tabuľke kľúčovú rolu. Už nikdy v histórii Čechoslováci neboli tak blízko celkovému víťazstvu. Do zbierky pridali ešte 3 striebrá a rovnaký počet bronzov. Prvé miesto na tomto podujatí im ale súdené nebolo.

Aby ste mali jasno v hokeji minulého storočia, spomenúť musíme aj majstrovstvá Európy. Československý tím sa prvýkrát zúčastnil 6. ročníka v roku 1921 a turnaj vošiel do histórie ako vôbec najkratší. Zúčastnili sa ho len dva tímy a ani tak ho Československo nedokázalo vyhrať, víťaznú trofej si odniesli Švédi. V nasledujúcom ročníku k nim pribudlo ešte Švajčiarsko a tentokrát im už zlato neušlo. To získalo ešte raz, a to v roku 1925. A od roku 1928 sa až na pár výnimiek majstrovstvá Európy konali v rámci majstrovstiev sveta, ktoré sa zase niekedy konali v rámci olympijských hier. Začínate sa v tom strácať? To ešte nie je všetko. Až do roku 1970 získalo titul majstra Európy najlepšie umiestnené európske mužstvo na turnaji. Od roku 1971 o tom začali pre zmenu rozhodovať vzájomné zápasy európskych mužstiev. Takto to trvalo až do roku 1991, keď bol udelený posledný titul majstra Európy. Československo sa lúčilo štvrtým miestom. Medzitým sa však z víťazstva radovalo až 12 krát.

A poďme konečne k majstrovstvám sveta. Tam sa tímu výrazný úspech dlhšie vyhýbal. Československo sa prvý krát dočkalo na pamätnom turnaji v Prahe v roku 1947. Bol to prvý turnaj usporiadaný po ukončení druhej svetovej vojny. Zlaté medaily mali o niečo chudobnejší lesk, pretože na podujatí chýbal najväčší favorit z Kanady a aj to im k výhre pomohla senzačná výhra Rakúska nad Švédskom. O dva roky neskôr sa im však konečne podarilo predstihnúť aj kanadského súpera. Na turnaj pritom vôbec necestovali ako favoriti, pri zájazde do Francúzska v roku 1948 totiž zahynulo pri leteckom nešťastí až 6 členov reprezentačného tímu.

Nasledujúcich majstrovstiev sa dokonca krajina nezúčastnila.Zámienkou boli nevydané víza, v skutočnosti za tým stáli politické dôvody. Až jedenásť reprezentantov bolo krivo obvinených z vlastizrady a odsúdených vo vykonštruovanom procese. Milosť dostali až v roku 1955. Reprezentácia ako taká sa vrátila do diania už o rok skôr a medzi konkurenciu im pribudol mimoriadne náročný súper – Sovieti, ktorí sa ihneď uviedli celkovým víťazstvom. Pre tím nastali ťažšie časy, v náročnej konkurencii sa nevyhrávalo ľahko. Sovieti postupne prebrali rolu dominantného tímu majstrovstiev a predčili aj hokejistov zo zámoria.

Definitívny zlom nastal v spomínanom roku 1972, keď ich dokázali prvýkrát predstihnúť, a to dokonca na domácom podujatí v Prahe. Trvalo dlhých 23 rokov, kým sa dokázali vrátiť trón. Bol to počiatok novej éry, v ktorej sa s Československom skrátka muselo rátať. Silná generácia hráčov pridala v rokoch 1976 a 1977 ďalšie tituly a v rastúcej konkurencii pravidelne končila na medailovom umiestnení. Posledný titul prišiel v roku 1985 a ako inak – v Prahe. A tam slávna éra skončila. Až do rozpadnutia výberu sa už výrazný úspech nedostavil. Bronzové medaily z roku 1992 boli posledným medailovým zárezom tejto už neexistujúcej krajiny.

Posledný titul československých hokejistov

Aby sme boli úplne féroví, história spoločného hokeja pamätá ďaleko viac Čechov ako Slovákov. Ale to neznamená, že v ňom Slováci hrali druhé husle. Za zmienku stojí aj kanadský tréner slovenského pôvodu Mike Buckna, ktorý priviedol tím k prvému titulu majstrov sveta. Z ďalších trénerov musíme spomenúť aj Ladislava Horského a Jána Staršieho, ktorý získal tento titul s tímom dvakrát. Posledným trénerom výberu bola česká legenda Ivan Hlinka, ktorý ho viedol s našim Jaroslavom Walterom. Nestratili sa ani naši hráči. Vladimír Dzurilla bol až pri troch triumfoch jeho výberu na majstrovstvách sveta, z kľúčových reprezentantov ďalej môžeme spomenúť Jozefa Golonku, Igora Libu, Vincenta Lukáča, Dušana Pašeka, Dáriusa Rusnáka, Václava Nedomanského alebo bratov Petra a Mariána Šťastných. Za Čechov tam však hral aj taký Dominik Hašek...

Za roky fungovania spoločného výberu sa reprezentanti Československa výrazne zapísali do hokejovej histórie a vydobyli si rešpekt súperov. 6 titulov MS, či 12 titulov ME hovorí za všetko. Kanaďania či zborná boli síce často nad jej sily, ale už to, že ich Čechoslováci dokázali svojho času porážať, si zaslúži uznanie. A čo bolo ďalej, už všetci vieme. Práve roky pôsobenia s Čechmi dali základ generácii, ktorá pre samostatné Slovensko v roku 2002 vybojovala jediný titul majstra sveta. Ale to je už iný príbeh.