V NHL ho "pretriasané" otrasy mozgu neprenasledovali fatálne, spôsobili len zlomok jeho výdatných absencií. Tešil sa z dvoch triumfov v Stanleyho pohári, má Hartovu trofej, uviedli ho do Siene slávy NHL. Ešte v mladom veku strelil v zlatom olympijskom finále 1994 azda najslávnejší gól v dejinách hokeja. Má dva tituly zo ZOH i z MS, venuje sa obľúbenej charite a so svojou partnerkou má dve krásne deti, 5-ročného Lennoxa a 4-ročnú Lily.

No nebolo v jeho športovej kariére všetko o slastiach úspechu, medzitým, prakticky v každej sezóne prežíval aj strasti z rôznych zranení. Napriek tomu podľa dobových poznaní, vyjadrení niektorých analytikov, trénerov a hokejistov i podľa štatistík nebolo lepšieho hokejistu v "post-Gretzky-Lemieux" ére. "Je pravdepodobne najkompletnejší hráč v našom odvetví. Na oboch stranách klziska. Je taký silný v defenzíve a taký nesebecký v útočnom pásme!" povedal svojho času zámorským médiám Joe Sakic. Ocenil dlhoročného spoluhráča, s ktorým vytvorili unikátnu dvojicu prvotriednych centrov. Tento luxus na poste stredného útočníka (jemná paralela so súčasným "crosby-malkinovským Pittsburghom) priniesol Coloradu Avalanche okrem iného aj dva triumfy v Stanleyho pohári v intervale prvých šiestich rokov existencie klubu.

Jeden z najinšpiratívnejších hokejistov histórie prenikol do povedomia verejnosti ešte pred vstupom do NHL. Zrejme naveky zostane držiteľom rekordu v kanadskom bodovaní turnajov MSJ (42 bodov) a bezpochyby sa na šampionátoch do 20 rokov už nestane, aby jeden hráč nazbieral na jednej akcii 31 bodov (7+24). Výslednica z roku 1993, teda v 7 zápasoch priemerne 4,5 bodu, vyráža hokejovým zasvätencom dych. Vtedy na domácich MSJ žiaril prvý útok s Forsbergovým odvekým kamarátom Markusom Näslundom (24 bodov), pričom tretí v poradí Čech David Výborný nenazbieral ani polovicu zápisov hlavnej hviezdy turnaja. Mladučký Peter však opäť zlato nezískal (vyhrala Kanada), no paradoxne medzi dvoma striebornými juniorskými vrcholmi získal titul svetového šampióna na najvyššom fóre, keď v Prahe 18-ročný extratalent okrem iného otvoril skóre víťazného finále proti Fínsku.

V jeho už definitívne dospelej kariére sa to do zlata zaligotalo hneď o rok aj na ZOH. Aj vďaka legendárnemu gólu, dosiahol ho v nájazdovom rozstrele fintou vtedy nevídanou. Síce mu formálne zaručila doživotnú slávu, ale nežil z nej, lebo kariéru naplnil ešte rozmernejšími obsahmi. Sú rámcované zlatými olympijskými medailami. Moment z roku 1994 zaznamenali do análov nesmrteľnosti aj vďaka tomu, že vo Švédsku vydali v tejto súvislosti poštovú známku s vyobrazením zakončujúceho útočníka. Vtedy mal Forsberg dvadsať a o dvanásť rokov neskôr opäť stal na piedestáli piatich kruhov.

Rodák z malého, ale hokejovo okutého Örnsköldsviku predviedol vrcholovú kariéru, ktorá bola poldruha desaťročia okrem individuálnych a tímových úspechov popretkávaná početnými zdravotnými problémami. Tie mu síce nezabránili naplno rozvinúť talent, ale určite boli dôvodom, prečo je v historických štatistikách až v druhej garnitúre hviezd svetového hokeja a nedosiahol takú bodovú žatvu ako jeho súčasníci na čele s Jaromírom Jágrom či Matsom Sundinom.

Peter Forsberg dohral svoju jedinú celú sezónu základnej časti ešte v roku 1996. Bola to aj jeho prvá plná sezóna v profilige (rok predtým vo výlukou redukovanej vynechal jeden zápas) a pridal aj maximálny počet v play off. S Coloradom to dotiahol až do zisku Stanleyho pohára rok po tom, čo ním pohrdli vo Philadelphii v prospech získania Kanaďana Erica Lindrosa. Draftový prvovýber Flyers išiel v rámci megavýmeny do Quebecu a z neho sa potom spolu s celou organizáciou presťahoval do Denveru. Aj keď Lindros urobil hviezdnu kariéru, vo Philadalphii trpko sledovali galaktické rozsahy odvrhnutého Európana. Colorado Avalanche sa ako nový klub na mape NHL okamžite katapultoval na výslnie, 22-ročný švédsky center mal v 82 zápasoch základnej časti 116 bodov (30+86) a vo vyraďovacej fáze svojmu tímu pomohol 21 bodmi (10+11) v 22 zápasoch.

Odvtedy už nikdy nemal pokoj od zdravotných strastí. Do jari 2002 vynechal v základnej fáze 155 zo 492 zápasov a v sezóne 2002/03 ďalších sedem. Ani to mu však nezabránilo vyhrať kanadské bodovanie s bilanciou 106 bodov v 75 vystúpeniach, za čo získal dve najcennejšie individuálne trofeje. Pri celkovom pohľade na jeho kariéru a čísla aj odborníci žasli. "Je mág. Robí veci, ktoré sme podľa mňa predtým nevideli," vyjadril sa svojho času vplyvný generálny manažér denverského klubu Pierre Lacroix.

Forsberga neposlúchali slabiny, kolená a postupne najmä členky. Mal škaredo narazený stehenný sval, naštiepené rebro, problémy s bedrami, zápästím i achilovkou. Mal natrhnutú slezinu a operovali mu rameno. Väčšina zranení vyplývala z jeho štýlu hry, to je jeho odvrátená strana vrcholového športovania. "Priniesol zriedkavú kombináciu hráčskej veľkosti, sily, talentu, súťaživosti a charakteru. Forsberg robí hokej okolo seba lepším, to je najvyšší kompliment v hokejových kruhoch," uviedol v roku 2003 webportál NHL v rubrike "Do hĺbky". Úvaha vyšla pod titulkom "Pre Forsberga žiadne označenia, len veľkosť".

Najväčší konštruktér svojej éry má dva prstene šampióna NHL (1996 a 2001), je víťaz Calderovej trofeje pre najlepšieho nováčika súťaže z roku 1995, držiteľ prestížnych trofejí Harta a Arta Rossa z roku 2003. Majster sveta 1992 a 1998 a olympijský víťaz z Lillehammeru 1994 i Turína 2006 pre zdravotné patálie zmeškal viacero ďalších akcií. Napríklad šancu reprezentovať rodnú vlasť na svetovom šampionáte 2006 v Rige a tak o možnosť byť pri historickom double v podobe olympijského triumfu a titulu majstra sveta v jednom roku.

Napriek vrtkavému zdraviu stihol v NHL odohrať 708 zápasov základnej časti s bilanciou 885 bodov. V play off má pri 151 zápasoch impozantné čísla 171 (64+107). V ére prelomu tisícročí Forsberg ako "forvard" vyčnieva. K 54 pluskám sa ako-tak priblížil so 41 iba krajan Henrik Zetterberg. Jágr má v 208 vyraďovacích zápasoch bilanciu 30 plusiek. Forsberg vykazoval vysoký pluskový koeficient aj v základnej časti, predovšetkým vo svojej štandardnej časti kariéry. Bol proste hráč do každého hokejového "počasia", ktorého úžasnú stabilitu a spoľahlivosť výkonov neurčovala (aj tak vysoká) produktivita.

Coloradská hokejová dynastia s dvoma "nesebeckými" esami by toho iste dokázala ešte viac, nebyť zdravotných trampôt charizmatického Švéda. A tak sa núka téza, že šťastné boli všetky tímy, v ktorých Peter Forsberg hral a väčšinou aj nešťastné, že pre zranenia hral menej, ako bolo treba. Obraznejšie vyjadrené - napriek horšej zápasovej "dochádzke" mal skvelé "výkazy práce". Sám na konci kariéry skromne vyhlásil: "V každom prípade to bol pre mňa dobrý hokejový život."