Ako si vnímal samotný Spengler Cup?

„Videl som to v dobrom zmysle slova. Čo som počul, tak domáci pozývajú súperov a oni tam prichádzajú s celou rodinou. Boli tam Kanaďania, Švajčiari, Rusi, Česi..., takže tam bola vynikajúca atmosféra. Na každý zápas bolo vypredané. Lístky stáli okolo dvesto švajčiarskych frankov (170-180 eur) a vyššie, čiže je to dosť veľký turnaj. Aj to, že oni pred zimným štadiónom rozložila dva-tri veľké stany, alebo také haly, kde je sponzor Škoda. Taktiež sú tam fanzóny pre fanúšikov. Čo sa týka programu pred štadiónom, tak by som povedal, že je to niečo ako veľký jarmok.“

Ty si tam hral v roku 2015. Aký to bol z tvojho pohľadu turnaj?

„Dosť náročný. Každý deň sme hrali, alebo mali tréning. Od 23. decembra sme mali tréningy, 24. decembra taktiež, ale iba taký ľahší. Nasledovala vianočná večera s rodinou a od toho 25.12. to išlo deň po dni, samé zápasy.“

Akú kvalitu mali samotné zápasy?

„Je to kvázi prípravný turnaj, ale každý tam išiel naplno, pretože tie tímy sú pripravené počas celej sezóny. Niekto by si mohol myslieť, že je to spestrenie sezóny, lenže zápasy boli dosť náročné. Dá sa povedať, že sme jeden dohrali o jedenástej večer a na ďalší deň sme hrali ráno o deviatej. Bolo to dosť náročné na regeneráciu.“

Hral si za domáci tím HC Davos. Bola teda príprava alebo motivácia špeciálnejšia?

„Asi mesiac dopredu nám prišiel sponzor povedať, aké sú podmienky. Ako sa máme správať, na akých autách chodiť na štadión, pretože sme mali BMW-čka, ale sponzorom bola Škoda, takže sme chodili hlavne pešo, sem-tam sme si požičali škodovky. Dopredu nám povedali, aká je motivácia a odmena, takže z tejto stránky to bolo dosť zaujímavé.“

Je atmosféra v samotnom meste počas Spengler Cupu iná, ako počas sezóny?

„Ja som tam prišiel v auguste a celý mesiac tam bolo plno židov. V meste bolo asi pätnásťtisíc obyvateľov. Neskôr som sa pýtal spoluhráčov, ako to tam vyzerá cez zimu. Povedali, že mám počkať do novembra, kedy začínajú zasnežovať, spúšťajú sa lanovky. Zrazu bolo v Davose okolo šesťdesiattisíc obyvateľov, čiže tam toho bolo dosť veľa. Človek si cez leto myslel, že je to prázdne mesto, ale až potom sa všetky obchody alebo nočné kluby otvoria a hýri to tam. Je to potom úplne iné. Dá sa povedať, že v strede je mesto a na kraji sú všetky lanovky. Ľudia prichádzajú z lanoviek priamo do mesta, kde sú všetky hotely, ktoré si objednávajú DJ-ov, robia punč priamo pred hotelom. Napríklad autom tam v tomto období nemáte šancu, pretože všade je plno ľudí.“

Aká je Švajčiarsko krajina? Aké boli tvoje prvé pocity?

„Švajčiari sú viac-menej správaním takí chladní. Dojednajú sa podmienky a nedajú si skákať po hlave. Vážia si síce zahraničných ľudí, ale odtiaľ potiaľ. Ten hráč to pocíti a musí na sebe makať. Viac mi chýbala kolektívnosť, uceľovanie partie. Napríklad si vyjsť spolu niekde von. Skončil tréning a nikto o nikom nevedel. Ak by som to mal porovnať s ostatnými klubmi, tak mi chýbala väčšia súdržnosť mimo ľadu, ale inak fajn.“

Na akej úrovni je samotný klub, ak by si to porovnal dajme tomu s KHL?

„Finančne sa to nedá so Slovanom porovnávať. Zimák nebol nejaký extra, bola to drevenica, ale podmienky povedali úplne na rovinu. Dostal som byt s autom, peniaze chodili ten mesiac. Tréner sa každého pýtal, či je všetko v poriadku, či je tu s ním rodina. Ak tam bol sám, tak sa pýtal, či je v poriadku, či to zvláda...“

Tréner Arno del Curto je taký unikát, keďže pri mužstve je nepretržite už od roku 1996. Aký teda je?

„Je taký, povedal by som, dvojtvárny. Dá sa povedať, že keď sa prehráva, tak nemá problém rozbiť hokejku o mantinel, vynadať všetkým hráčom a poslať ich do... kade ľahšie (Pre potreby článku sme Jančiho doslovné vyjadrenie mierne upravili, pozn. red.). Na jednej strane je takýto, na druhej vás potom pozve na obed, alebo pohár vína. Nemá problém prísť, porozprávať sa aj s rodinou. Dá sa povedať, že je aj tréner, aj otec.“

Aká je kvalita samotnej súťaže NLA?

„Je na dosť vysokej úrovni. Hrá sa tam systém hore-dole. My konkrétne sme v Davose mali systém back-to-back, hneď prihrávať útočníkom a tí sú na to, aby dávali góly, obrancovia aby bránili. Chýbalo mi, že obrancovia sa nemohli zapájať do útočenia. Tréner avizoval, že bek musí byť vzadu. Inak je liga veľmi kvalitná. Tímy preferujú Kanaďanov, na súpiskách ich bolo dosť. Kluby nemajú problém zobrať aj šiestich alebo siedmich zahraničných hráčov a rotovať ich na zápasoch, pretože v jednom stretnutí mohli hrať štyria (Momentálne už piati, pozn. red.). Bolo to tak aj v Davose, že sme boli piati, takže nás chcel rotovať, no potom sa jeden zranil, takže sme hrali všetci štyria. Ešte jedna taká zaujímavosť, že na Spengler Cup si klub môže pozvať hocijakých hráčov, čo sa mi veľmi páčilo. Aj minulý rok, keď som bol v Poprade, tak mi tréner Del Curto volal, že či prídem, ale povedal som mu, že ešte nie som tak zdravotne fit, takže som nešiel, no páčilo sa mi, že obvoláva hráčov aj z tamojšej ligy a aj iných, ktorých pozná. Je to tá vyspelosť toho trénera, že si spomenie na hráča a zavolá ho na Spengler Cup.“