Spengler Cup je turnaj s výnimočnou atmosférou. Vnímal si to tak aj ty?

„Určite áno. Ja som to mal možnosť prvýkrát zažiť so Spartou Praha v roku 2010 a potom aj s Vítkovicami, ale keď som prišiel prvýkrát, tak som nevedel, čo čakať. Musím povedať, že ma to príjemne prekvapilo. To malé mestečko sa zmenilo na obrovské mesto. Aj na zápasoch bola vždy vypredaná hala a neskutočná atmosféra. Vedľa štadióna bol obrovský stan, kde sa fanúšikovia od rána do večera bavili a spievali. Naozaj to bolo výborné. Aj štadión v Davose je krásny. Je celý z dreva, takže mám na ten turnaj veľmi pekné spomienky.“

Aká bola atmosféra v meste?

„Viac-menej vianočná. Boli tam krásne biele ulice, ako klasicky vo Švajčiarsku. My sme tam išli tesne po Vianociach, 25. decembra ráno, ale fakt, či už výzdoba bola pekná, alebo aj ľudia veľmi milí. Skoro všetky obchody boli otvorené do rána, pretože ľudia tam ako keby nepoznali rozdiel medzi dňom a nocou. Žilo to tam od rána do rána. Všetky bary boli plné, aj keď tie sme veľmi nepochodili, keďže sme stále buď hrali zápas alebo mali tréning. Pre mňa to bolo veľmi pekné tam byť a užívať si tú atmosféru.“

Ako to vyzeralo na tribúnach počas zápasov?

„Fanúšikovia od prvej do šesťdesiatej minúty spievali, povzbudzovali a užívali si to. Za bránou bola obrovská tribúna na státie, kde bolo možno tri a pol tisíc ľudí. Mali tam bubny a keď sa fankluby spojili, tak to bola jedna veľká fanzóna. Dá sa povedať, že domáci fanúšikovia fandili, aj keď nehral Davos. Tuším, že sa tam kupovali lístky nejako na dvojzápasy, potom neskôr aj na tri alebo štyri zápasy dokopy. Myslím, že tam bol nejaký balíček a tí domáci to využili. Rovno z tribúny smeroval taký tunel do obrovského stanu pre fanúšikov, ktorý mohol mať kapacitu tak päťtisíc ľudí. Proste sa tam pilo, spievalo a bola tam neskutočná atmosféra.“

Je to síce priateľský, respektíve prípravný turnaj, no určite išlo aj o prestíž. V akom duchu sa teda niesli samotné zápasy?

„Čo sa týka ruských mužstiev, alebo výberu Kanady, tak každý rok tam chodili s rodinami a brali to skôr ako oddychový turnaj, aj keď výsledky, ktoré robili, boli stále veľmi dobré. Bývali spoločne s rodinami na izbách. Pre nás, čo sa týka Sparty, to bolo určite prestížne. Chceli sme uhrať dobrý výsledok. Myslím si ale, že ani so Spartou a ani s Vítkovicami sme neurobili veľkú dieru do sveta, pretože mužstvá tam boli kvalitné a poriadne našlapané. Čo sa týka mužstiev, tak to vôbec nepoňali ako nejaký oddych, ale tímy, ktoré tam boli, tak mali obrovskú kvalitu.“

Ako by si porovnal tvoje pôsobenie na Spengler Cupe so Spartou a Vítkovicami?

„So Spartou to bolo pre mňa prvýkrát. Užíval som si atmosféru. Čo sa týka turnaja s Vítkovicami, tak tam som sa zranil, poranil som si panvovú kosť a nemohol som nastúpiť do ďalších zápasoch, no aspoň som si to mohol užiť ako obyčajný človek.“

Ty osobne, ale aj ako tím, ste sa určite na Spengler Cup veľmi tešili...

„Ja som sa tešil hlavne na ten prvý turnaj, so Spartou, pretože som vedel, ako to tam zhruba chodí. Raz tam s Košicami bol môj otec, ktorý mi hovoril o neuveriteľnej atmosfére. Neostalo to nič dlžné svojej povesti. Bol to veľmi pekný zážitok.“

Čo sa týka klubových turnajov, na ktorých si sa zúčastnil, možno pre teba taký vrchol?

„Úplným vrcholom sú pre mňa MS s národným tímom Slovenska pred dvomi rokmi v Petrohrade. Viac si cením reprezentačné turnaje, na ktorých som bol, ale čo sa týka klubového hľadiska a mužstiev, v ktorých som pôsobil, tak Spengler Cup bol jeden z top turnajov organizačne aj vzhľadom na to, aké mužstvá tam organizátori dokázali priniesť. Keď si predstavíte, že je tam výber Kanady z Európy, samotný Davos, ruské tímy, tak je to obrovská konkurencia. Ja som hral proti Petrohradu alebo Ufe, čo sú top európske mužstvá. Čo sa teda týka klubovej úrovni, tak je to najlepší turnaj, na ktorom som hral.“

S Vítkovicami si bol na Spengler Cupe počas lock-outu v NHL, takže si si zahral proti hráčom z NHL. Aké to bolo?

„Ten rok tam hrali Patrick Kane alebo Tyler Seguin... Za nás Roman Polák, Filip Kuba... Bolo tam veľmi veľa hráčov NHL. Hlavne Kane a Seguin si na ľade robili čo chceli.“

Vás bodov ťahal hlavne Rudolf Huna...

„Celá jeho päťka hrala výborne. Hral s Ondrejom Romanom a Vladimírom Svačinom. Tých bodov mali veľa, ale žiaľbohu sa nám nepodarilo hrať o vyššie priečky.“

Sleduješ Spengler Cup aj po iné roky?

„Sem-tam, keď som doma. Viem, že to dával ako jediný hokejový turnaj Eurosport. Keď mám možnosť, tak si to pozriem aj vzhľadom na to, že predminulý rok som sledoval Jána Brejčáka, ktorý hral za Davos.“

Favorit pre tento rok?

„Každý rok je favoritom Kanada, ktorá vie zakaždým poskladať výborné mužstvo a v neposlednom rade sa pravidelne darí dostať sa medzi elitu aj Davosu, čiže tieto dva tímy.“