Len čo sa do ľudského mozgu akýmkoľvek spôsobom vkradne slovo šport, ľudia si automaticky predstavia hráčov, nástroje potrebné na jeho vykonávanie, či verných fanúšikov. Len málokomu zíde na um osoba, bez ktorej by chod našich obľúbených kolektívnych hier a meranie síl jednotlivcov neboli možnými – rozhodca. Kontroverzná postava, častokrát nenávidená a v očiach priaznivcov toho či onoho športu zaujatá, nesie na svojich ramenách obrovskú zodpovednosť, ktorá mnohokrát priamo ovplyvňuje víťazov a porazených. V horkokrvnej pohybovej aktivite, akou ľadový hokej bezpochyby je, musia vyškolení arbitri čeliť nie len nátlaku temperamentných fanúšikov, ale frekventovane aj tlaku vyvíjanému samotnými hráčmi. Nalejme si teda čistého vína, stať sa rozhodcom si vyžaduje poriadnu guráž! Tá by mala byť doplnená o spravodlivosť, triezvy úsudok a pohotové reakcie, ktoré sa v rýchlom priebehu hry stávajú kľúčovými. Ich nedostatok, alebo naopak, potrebná dávka, postupne vtláčajú jednotlivé mená ,,pásikavých mužov“ do pamätí hokejových nadšencov a už neraz bol hokejový svet svedkom toho, že persóna a punc týchto ľudí vyrovnali sa aj tým hráčskym. Práve takým, slávne aj neslávne známym, bude patriť tento seriál.

Prvým ašpirantom na jedného z najznámejších „zebier“ najprestížnejšej hokejovej ligy sveta je kanadský rodák z mestečka Sarnia - Kerry Fraser, v súčasnej dobe športový spolukomentátor a analytik. Chlapca s výškou necelých 170 cm to odmalička ťahalo k národnému športu krajiny so symbolom javorového listu, veď korčuľovať sa naučil už po dovŕšení 15. mesiaca života. Ako sám tvrdil, primárnym snom každého rozhodcu je stať sa hokejistom a dotiahnuť to až na ľadové plochy NHL. S otcom Hiltom Fraserom, tvrdým hokejistom hrajúcim v nižších ligách, a strýkom Tedom Garvinom, bývalým trénerom Detroit Red Wings, po boku ktorých vyrastal, sa cesta za jeho snom mohla začať. Chlapec s Napoleonským komplexom (ku ktorému sa otvorene priznáva), bol vďaka horkokrvnosti zdedenej po otcovi, trénermi využívaný najmä v situáciách, ktoré sa inak, ako päsťami, vyriešiť nedali. Vo veku 19 rokov sa však ocitol na bode zlomu – žiadny z tímov jeho vysnívanej hokejovej súťaže si ho v Montrealskom drafte nevybral. Práve tu sa na scéne opäť objavuje ,,strýko Ted“, známy svojimi negatívnymi potýčkami s arbitrami, ktorý Kerrymu, paradoxne, navrhuje zápis na rozhodcovskú školu v mestečku Haliburton. O pár rokov neskôr sa na mladíka usmialo šťastie a s odvolaním na jeho otca sa mu prihovoril slávny rozhodca Frank Udvari, ktorý ho pozval na kemp pre arbitrov NHL. A práve tak sa zrodila jedna z najikonickejších ,,zebier".

Počas svojej plodnej kariéry bol svedkom takmer 1 900 zápasov základnej časti, 261 play-off stretnutí a 13 finálových bojov o Stanleyho pohár. Tieto číselné údaje, ktorých začiatok sa datuje do sezóny 1980/81 mu v súčasnej dobe zabezpečujú status rozhodcu s najvyšším počtom odpískaných hier v základnej a vyraďovacej časti National Hockey League vôbec. Keďže bol jedným z posledných arbitrov, ktorí naštartovali svoju kariéru počas obdobia bez heliem, jeho poznávacím znamením bol nezameniteľný účes a číslo 2. Málokto však vie, že počas neustálych presunov z jedného hokejového miesta na druhé nesmela v jeho batožine chýbať ženina kulma na vlasy (keďže tie jeho boli od prírody rovné). Bezpochyby sa môže prehlásiť za jediného rozhodcu, ktorý kedy radil ženám, ako si počas rýchlej energickej hry udržať požadovaný objem (doslova). Zatiaľ čo mnoho ľudí Kerryho uznávalo ako spravodlivého sudcu, fanúšikovia Toronta majú na 64-ročného Frasera až do dnešného dňa ťažké srdce.

23. mája roku 1993 sa v hale Great Western Forum odohral najkontroverznejší moment Fraserovej kariéry, ktorý ho, pravdepodobne, už navždy bude prenasledovať (naozaj ťažko sa totiž hľadá rozhovor s Kerrym, ktorý by neobsahoval otázku spojenú s týmto zlomovým večerom). Fanúšikovia v Los Angeles vtedy sledovali 6. zápas finále západnej konferencie play-off série medzi domácimi Kings a kanadskými Toronto Maple Leafs. Tým chýbala jediná výhra k tomu, aby si zahrali o najcennejšiu ligovú trofej. Na čele domácich stál, v tom čase už preslávený, cieľavedomý Wayne Gretzky. Nerozhodný stav posunul napínavé stretnutie do predĺženia, Torontu chýbal len krôčik k tomu, aby vstúpilo do brán absolútneho finále. Tu však prichádza škrt cez rozpočet, s ktorým nikto, ani samotní rozhodcovia, nepočítal. ,,The Great One“ posiela strelu na kanadského brankára Jamieho Macouna. Úspešne zablokovaný puk sa následne odrazí späť ku Gretzkymu a jeho oponentovi Dougovi Gilmourovi. Ten vzápätí s krvavou bradou padá na ľadovú plochu. Nanešťastie pre fanúšikov hostí, ani jeden z rozhodcov vysokú hokejku kapitána ,,Kráľov“ nespozoroval. Faul, ktorý záznamy z kamier na druhý deň naozaj potvrdili, zmenil priebeh celého zápasu a, v konečnom dôsledku, celej play-off. Nevylúčený Wayne Gretzky totiž skóroval a posunul sériu do siedmeho stretnutia, ktoré jeho tím nakoniec vyhral. Vidina Stanleyho pohára sa pre fanúšikov ,,Javorových listov“, vinou Kerryho Frasera, rozplynula. Sám arbiter už vtedy priznal, že pokiaľ by mohol vrátiť čas, faulujúceho útočníka by bez milosti vylúčil. Nemohol ale odpískať niečo, čo jeho oči nevideli. Ani Los Angeles Kings sa však z výhry neradovali príliš dlho, vo finále totiž podľahli ďalšiemu zástupcovi Severanov – Montrealu Canadiens.

Fraser, častovaný prívlastkom ,,Najlepší rozprávač príbehov v NHL“ má vo vrecku vždy pripravenú zaujímavú príhodu zo svojej bohatej kariéry. Práve jedna, zachycujúca komplikovanú interakciu s krajanom Theorenom Fleurym, v sebe skrýva nie len morálne ponaučenie, ale aj ľudskosť, ktorá rozhodcom (podľa mnohých fanúšikov), chýba. Po tom, čo v úvodnom stretnutí play-off 1995/96 medzi Chicago Blackhawks a Calgary Flames odpískal Fraser temperamentnému hokejistovi faul, ich príbeh s neskorším pokračovaním sa začal. Theo Fleury, o ktorého problémoch s alkoholom a drogami v tej dobe nikto ani netušil, nakorčuľoval rovno pred rodáka zo Sarnie a vyhrážal sa mu bitkou, dokonca smrťou. Kerry, časom zvyknutý a obrnený proti podobným vyhrážkam, nevenoval im prílišnú pozornosť. Poškodený hokejista však zhodil rukavice a tamojší fanúšikovia si mohli byť takmer na 100% istí, že v najbližších minútach budú svedkami netradičnej bitky. Aj v samotnom arbitrovi, horkokrvnému od kosti, to totiž začalo vrieť. V tej správnej chvíli si uvedomil, že jediné šťuchnutie môže znamenať koniec jeho sľubne sa rozbiehajúcej kariéry. Potýčka zavŕšená dvoma minútami na lavici hanby ale zapríčinila chlad, ktorý sa medzi týmito dvoma mužmi na dlhé roky rozhostil.

Až o 4 roky neskôr sa stalo čosi, čo túto negativitu úplne pochovalo. V zápase odohrávajúcom sa v New York City prikorčuľoval k Fraserovi Kanaďan opäť, tentokrát so slzami v očiach. Jeho protihráč Tyson Nash sa totiž nezdržal urážlivých poznámok týkajúcich sa Fleuryho aféry s drogami, o ktorej už všetci v kuloároch vedeli. Aj napriek tomu, že muž s dvojkou na chrbte si bol vedomý, že podobné praktiky do sveta športu nepatria, žiadny oficiálny postih smerom na Nasha vyslať nemohol. V tomto momente prepol Kerry Fraser z profesionálneho rozhodcovského módu do toho ľudského a problém vyriešil jednoducho, no brilantne – ospravedlnením od Tysona Nasha, na sklonku zápasu úprimne zahanbeného. Popri spomínaní na túto netradične emocionálnu situáciu, ktorú v NHL tak často nevidieť, vyriekol dnes už legendárny rozhodca slová, ktoré nejednému milovníkovi hokeja utkvejú v pamäti:

Ako rozhodcovi sa vám dostane neskutočné množstvo zlého. Dostávate ho od hráčov, fanúšikov, trénerov. Dostávate ho, keď si chcete dať v bare hamburger. Dostávate ho v hoteloch. Je to iba práca. Ale viete čo? Na konci dňa, nezáleží na tom, akú prácu vykonávate, každý sa dostane do momentu, kedy v strede noci leží v posteli a hľadiac do stropu si kladie otázku: Aký to má všetko zmysel? Mením aspoň trošku svet? Verím, že v tú noc v MSG, tri životy boli mierne pozmenené. Viem, že môj určite bol.“

Až po smrti svojho otca sa Kerry Fraser dozvedel, že bol počas svojej kariéry suspendovaný za udretie rozhodcu do tváre. Krvácajúcim chlapíkom nebol nikto iný, ako Frank Udvari, človek, ktorý mu dal šancu stať sa rozhodcom v najprestížnejšej hokejovej lige sveta. A práve v tomto tkvie krása ľadového hokeja.

Článok od samotného Frasera pre The Player´s Tribune