Prečo si sa rozhodol posilniť práve HK Poprad?

„Po minulej sezóne som mal veľmi veľa ponúk od mnohých klubov zo Slovenska, ale aj zahraničia. Veľmi sa mi páči, akú úroveň má táto liga. Hrajú v nej skvelí hráči, ktorí sú však dosť podceňovaní. Po minulej sezóne, ktorú som strávil v Martine, som chcel ísť niekde, kde budeme ako tím držať pokope. Rozprával som sa s Radomírom Heizerom, ktorý tu pred tým hral a hovoril mi, že organizácia je od posilňovni, priestorov na trénovanie, trénerov až po manažment na veľmi vysokej úrovni. Zvážil som teda každú ponuku, ktorú som dostal. S Popradom sme sa dohodli na všetkých podmienkach, takže som zistil, že toto je to správne miesto pre ďalšie pokračovanie mojej kariéry.“

Čo by si označil za jeden hlavný dôvod, prečo si sa rozhodol pre Poprad?

„Určite manažment. Počul som o ňom len samé pozitívne veci. Vždy, keď som hovoril s niekým, kto má skúsenosti s Popradom, tak mi tento klub iba odporúčal. Nie je to žiadny extra bohatý tím, ale vždy, keď ľudia odtiaľto niečo povedia, tak svoje slovo dodržia. Členovia kluby sa ku mne správali veľmi zdvorilo a pre mňa je dôležité mať okolo seba takýchto ľudí. Poučil som sa z minulého roku, pretože spoločne s bývalými spoluhráčmi sme sa ocitli pre každého jedného v ťažkej situácii. Nanešťastie, Martin už nebol schopný pokračovať v aktívnej činnosti. Zatiaľ som však v Poprade veľmi šťastný.“

Foto: facebook.com/hkmzvolen

Chcel si ostať na Slovensku?

„Samozrejme. Ako som už povedal, level súťaže je veľmi vysoko a ja sa chcem stále zlepšovať a posúvať sa vyššie a vyššie. V minulej sezóne som bol nanešťastie trochu pribrzdený dvojmesačnou prestávkou, kedy som musel byť v Kanade, takže som odohral iba 21 stretnutí v základnej časti. Pri tom ich pokojne mohlo byť raz toľko. V novej sezóne by som chcel robiť to isté, čo v minulej a pokračovať v takých výkonoch, v akých sme skončili s Martinom. Dúfam, že pre tú ďalšiu sezónu získam väčší kontrakt.“

Čo je tvoj osobný cieľ v tejto sezóne?

„Do takejto štruktúry, akú Poprad má, môžem priniesť svoje schopnosti a skúsenosti. Myslím, že mojím cieľom, ako pre ostatných, je pokúsiť sa vybojovať titul. S hráčmi, ktorí sú teraz v šatni, by sa to mohlo podariť. V prípravných zápasoch ale stále pracujeme na odstraňovaní chýb, ktoré robíme, ale môžeme sa z nich učiť a aj vďaka tomu možno zažiť krásnu sezónu. Môj cieľ je teda rovnaký, ako tímový a síce vyhrávať.“

Ako hodnotíš zloženie tímu? Máte tam hráčov z niekoľkých krajín...

„Je to zábavné, pretože každá národnosť prinesie niečo trochu iné. Nie je to ale iba o štýle hry, ale aj o mentalite, ktorá prináša tímu silu v mnohých oblastiach. Viem, že slovenskí hráči sú veľmi snaživí a usilovní, takže to napríklad mňa, ako Kanaďana, núti pracovať taktiež ešte tvrdšie a aj naopak. Spoluhráči sa môžu pozrieť na mňa a naučiť sa niečo z toho, čo viem lepšie ja. Každopádne si myslím, že keď máte v tíme viac národností, tak sila tímu iba rastie. Veľmi dobrý príklad je Banská Bystrica, ktorá sa stala týmto štýlom v posledných rokoch úspešná. Taktiež majú v tíme veľa rôznych národností. Dosť to zoceľuje partiu. Tento mix ju robí, povedal by som, kompletnejšou v každom ohľade hry.“

Hovoril si pred podpisom zmluvy s trénerom Marcelom Ozimákom?

„Áno. On bol vlastne vôbec prvým človekom z klubu, s ktorým som hovoril, po tom, ako som dostal ponuku. Prišiel za mnou prvý a povedal mi o tíme a o svojom pohľade na hokej, ktorý sa pre mňa stal veľmi zaujímavým. Bolo to pre mňa dôležité. Prejavil, že má o mňa obrovský záujem, rešpektoval ma a ukázal mi svoju dôveru. Bol to iba ďalší z dôvodov, prečo som sa rozhodol prísť hrať do Popradu.“

Foto: facebook.com/hkpoprad

Prišiel si do nového mesta. Čo na neho hovoríš?

„Milujem to tu, je skutočne pekné. Veľmi dobre si pamätám môj prvý víkend v Poprade. Prechádzal som sa s mojou priateľkou a zrazu sme natrafili na koncert Majka Spirita. Niektoré jeho pesničky som už počul v rádiu, takže sme tam išli a keď začal spievať, tak to bolo super. Veľmi sme si to užili. Ale späť k mestu, odkiaľ je krásny výhľad na Tatry. Zatiaľ musím všetko hodnotiť pozitívne.“

Keď už si spomenul Majka Spirita, tak poznáš aj nejakých iných slovenských interpretov, alebo ich pesničky?

„Áno, niečo z tejto oblasti poznám, ale tie názvy piesní sú pre mňa veľmi ťažké a moja výslovnosť by bola dosť zlá (smiech). Počul som niečo od Majka Spirita, ale on je raper, takže to sa dá si aspoň kus zapamätať.“

Hovoril si taktiež o svojej priateľke. Je aj ona dôvod, prečo si stále na Slovensku? Pretože, keď si pred tromi rokmi prichádzal do Banskej Bystrice, tak si si asi nepredstavoval, že ešte teraz tu budeš začínať novú sezónu, alebo?

„Určite som nečakal, že na Slovensku budem tak dlho. Aby som bol ale úprimný, tak nie som človek, ktorý sa pozerá do budúcnosti. Maximálne, keďže som hokejista, tak na jednu sezónu dopredu. Niektoré veci sa v mojom osobnom živote stali tak, ako som nečakal, ale myslím si, že je to to najlepšie, čo pre mňa mohlo prísť. Som tu naozaj šťastný, pretože je to veľmi dobrá liga, ako som už povedal. Je to veľmi konkurencieschopné prostredie. Odkedy som tu, tak súťaž je každým rokom lepšia a lepšia. Každý tím má v tíme stále viac zahraničných hráčov, čo je určite iba prospešné. Som teda šťastný, že tu môžem byť. Moja priateľka tvorí obrovskú časť môjho života. Uľahčuje mi veľa vecí a robí ich ľahšími. Stará sa o mňa, pretože doma napríklad varí, upratuje. Je to perfektná osoba v mojom živote. Nie je jediným dôvodom, prečo som stále na Slovensku, ale určite tým najväčším zo všetkých.“

Ako prebiehala tvoja letná prestávka medzi sezónami? Čo si robil?

„Predtým, ako som odišiel do Kanady, tak som ostal v Európe a tri týždne sme s priateľkou cestovali po Európe. Boli sme v Berlíne, Amsterdame, Bruseli, Bruggách, takže som si dovolenku užil a potom som odišiel domov, kde som sa každý deň pripravoval na novú sezónu. Moja priateľka prišla na mesiac a pol za mnou. Chodili sme po hudobných festivaloch, spoznávali sme Montreal - mesto, kde som doma a kde je stále čo robiť. Samozrejme, v tom čase bol tréning na prvom mieste. Chcel som byť pripravený na novú sezónu.“

V minulej sezóne si vyhral cenu pre najužitočnejšieho hráča play-off. Čo to pre teba znamená?

„Znamenalo to veľmi veľa, pretože situácia, v akej sme boli, bola pre všetkých hráčov v tíme Martinu veľmi ťažká. Nechodili nám peniaze, nikto nevedel na čom sme. Jediná motivácia, ktorú sme mali, bolo pokúsiť sa byť najlepšími, akými sme len mohli byť. Každý, kto v play-off za Martin nastúpil, tak vedel, že nehrá pre peniaze, ale z hrdosti. Trofej, ktorú som vyhral, teda nepatrí len mne, ale celému tímu, ktorý každý deň tvrdo makal aj napriek všetkým okolnostiam a dokázal prejsť cez prvé kolo. Bolo neuveriteľné, ako v tom čase boli jediné, na čo sme mysleli, víťazstvá. No ale späť k tej cene, na chvíľu som zabudol otázku (smiech). Získať ju bolo naozaj krásne. Je to skvelý pocit a navyše mi to určite aspoň o niečo zvýšilo hodnotu na ľade, ale aj medzi ľuďmi. Samozrejme, keby sme sa dostali ďalej v play-off, ako tím, tak to by som bral viac, ale som naozaj šťastný za to, čo sme predviedli hlavne v prvom kole proti Košiciam. Každý hráč robil to najlepšie, čo vedel.“

Bola minulá sezóna jednou z najlepších v tvojej kariére?

„Čo sa týka hokeju, tak áno. Naučil som sa veľmi veľa, predviedol som niekoľko dobrých výkonov. Boli sme v tíme silný kolektív, ale znova by som sa dostal k tej nešťastnej situácii, ktorá nás ešte viac utužila, pretože sme mali všetci rovnaký problém, ale zároveň nám to pomáhalo, keď sme vyšli na ľad. Asi to nebola najúspešnejšia sezóna v mojej hokejovej kariére, pretože ešte počas pôsobenia v Kanade som vyhral napríklad v QMJHL, čo bolo neuveriteľné, ale ako som medzi profesionálmi, tak to bol určite môj najobľúbenejší rok.“

V prvom kole play-off ste prešli cez Košice, čo bol pre Martin určite obrovský úspech. Ako to vidíš s odstupom času?

„Je to určite spomienka, na ktorú nezabudnem ešte veľmi dlhý čas. Takéto veci sa v hokeji stávajú, ale to je už za mnou, skončilo to. Momentálne je najdôležitejšia vec nadchádzajúca sezóna v Poprade, no určite si všetci chlapci z toho tímu budú pamätať, ako sme sa zomkli. Bolo to neuveriteľné. Každý hráč hral lepšie, tvrdšie, chytrejšie, ako vie.“

Foto: TASR

V semifinále vás nakoniec vyradila Banská Bystrica. Bola jednoznačne lepšia?

„Áno, boli oveľa lepší, ako my (úsmev). Mali väčší rozpočet, chalani v tom tíme zarábajú viac. Taktiež bolo na súpiske veľa zahraničných hráčov, takže tímy s vyšším rozpočtom sú určite silnejšie a to sa v tejto sérii ukázalo. Nie je to ako v NHL, že je stanovený platový strop a tímy sú v podstate vcelku vyrovnané. V Európe to väčšinou funguje tak, že keď má klub viac peňazí, tak väčšinou vyhráva. Samozrejme, stanú sa aj prekvapenia, ako sme my predviedli s Košicami, ale z celkového hľadiska silnejší tím nakoniec vždy vyhrá a Banská Bystrica to potvrdila aj vo finále s Nitrou, ktorú zdolala v piatich zápasoch. V sérii s Martinom boli stopercentne lepším tímom.“

Foto: TASR

Sledoval si finálovú sériu?

„Áno, pozeral som to. Nebol som prekvapený, že to Banská Bystrica vyhrala, pretože sme proti nej hrali a išlo im to veľmi dobre. Strieľali góly, boli dominantní, veľmi silní a skvele pripravení v každom aspekte hry. Možno to mohli vyhrať už minulý rok, ale podarilo sa im to teraz.“

Foto: TASR