Topoľčany

Miro svoju hokejovú kariéru rozbiehal v rodných Topoľčanoch. Tréningy boli ozaj ťažké, no práve tie ho dostali na vrchol. Ako malý musel vstávať o piatej, behával sedem kilometrové behy či robil iné aktivity, ktorými by sa rozvíjal. Už ako žiak sa ukazoval, že ak neprestane na sebe makať, tak z neho bude veľký hráč. Jeho tréner mal ozaj divné metódy, keď mužstvu nariadil, aby strelili 20 gólov, inak budú po zápase behať päť kilometrov. Ak už ten dvadsiaty gól aj dosiahli, tak tréner im nariadil, aby neinkasovali, pretože aj tak budú predsa tých päť kilometrov behať. Aby toho nebolo málo, po zahlásení tejto hlášky tréner odvolal brankára. Práve takto sa rodia tí najsilnejší, ktorí vydržia všetko. Miro bol jeden z nich, práve takáto výchova ho donútila k tomu, aby na sebe čo najviac makal a nikdy neprestával.

Prišla sezóna 1991/92 a Miro sa prvý krát objavil v juniorskom tíme Topoľčian. Ukazoval sa naozaj vo vynikajúcom svetle, veď v 30 zápasoch dosiahol 30 gólov a 32 asistencií. Bol natoľko dobrý, že aj tréner seniorského mužstva si ho všimol a pozval ho na deväť zápasov k seniorom. Miro sa nestratil ani tam, keď ako mládenec odohral deväť zápas, v ktorých strelil 2 góly a pridal k nim aj jednu asistenciu.

Povinná vojenská služba

V minulosti známe pre všetkých mužov. Každý totiž musel absolvovať povinnú vojenskú službu a to neminulo ani športovcov. Miro ako veľký talent slovenského hokeja si mohol vyberať, za ktorý tím odohrá nadchadzajúce 2 sezóny. Pochopiteľne si vybral v tom čase najlepší vojenský tím, Duklu Trenčín. Počas prvej sezóny v Trenčíne už ukázal, že z neho môže byť platný hráč, no stále to nebolo ono. Počas 38 zápasov dosiahol 17 bodov za 11 gólov a 6 asistencii, no stačilo to k tomu, aby si ho všimli aj v ďalekej Kanade. Po sezóne totiž bol draftovaný tímom Edmonton Oilers.

Šárky vedel, čo je pre neho najlepšie a tak sa rozhodol ešte rok vydržať na Slovensku a dokončiť si povinnú vojenskú službu v drese Trenčína. Druhá sezóna bola špecifická aj tým, že prvýkrát v histórii sa hrala najvyššia slovenská súťaž, počas prvej sezóny v Trenčíne Miro ešte totiž hral najvyššiu československú súťaž. Možno to bolo kvalitou súťaže a možno Mirovými väčšími skúsenosťami, každopádne počas druhej sezóny si prilepšil a v priebehu 30 zápasov strelil 32 gólov a prihrával zároveň na 16 gólov spoluhráčom.

Táto sezóna bola do času posledná pre Mira, ktorú odohral na Slovensku.

Cesta do nového sveta

Po konci sezóny sa Miro rozhodol, že predsa skúsi šťastie v Kanade. Ako už býva zvykom, hráči, ktorí prídu do zámoria z Európy, nedostanú ihneď šancu v prvom tíme NHL. Ani Miro nedostal výnimku a tak sa musel biť o svoje miesto v nižších súťažiach.

Svoju zámorskú púť začal v súťaži IHL, kde nastupoval za tím San Diego Gulls. Jeho pôsobenie v tomto tíme netrvalo dlho, odohral tu 6 zápasov, v ktorých si pripísal 2 asistencie.

Po týhcto šiestich zápasoch Miro prestúpil v rámci IHL do iného tímu. Jeho novým útočiskom na NHL sa stail tím Detroit Vipers. Ani tu sa však nezdržal dlho, počas 8 zápasov strelil 1 gól a pridal k nemu aj 3 asistencie.

Aj keď síce Miro nebodoval tak, ako na Slovensku, vedeniu Edmontonu to stačilo, ktoré ho po týchto zápasoch poslalo na farmu do Cape Breton Oilers. Tu dohral zvyšok svojej prvej sezóny v zámorí, ktorá sa dala hodnotiť kladne. V AHL sa mu darilo nadmieru, keď v 25 zápasoch strelil 24 gólov a pridal k tomu aj 16 asistencií. Jeho pôsobenie na farme zaujalo vedenie Edmontonu natoľko, že ho po sezóne stiahli do prvého tímu, odkiaľ sa už etabloval napevno do NHL.

To boli Mirové začiatky. Už od mala ukazoval, že hokej miluje a chce kvôli hokeju deň čo deň drieť. V Nasledujúcom magazíne si povieme o jeho veľkolepej kariére v NHL.