Slovenské korene má Hlinková v dvoch kútoch krajiny. „Môj ocko pochádza z Litmanovej, mamka z Hriňovej. Otec sa v minulosti presťahoval do USA, kam následne pozval mamku. Ja aj moje sestry sme sa narodili tam. Disponujem aj americkým občianstvom. Zvyšok našej rodiny sa nachádza tu,“ priblížila reprezentantka.

Reprezentácia ako cesta k olympijskému snu

Na Slovensko prišla v sezóne 2018/2019, keď nastupovala za ŠKP Bratislava. V rovnakom období si prvýkrát obliekla aj reprezentačný dres. Jej pôsobenie na Slovensku však nebolo nepretržité. Po dvoch rokoch vo Švédsku sa vrátila do USA, kde odohrala ďalšie dve sezóny na profesionálnej úrovni.

„Som tu približne už päť rokov. Žijem tu najmä počas hokejovej sezóny. Prvýkrát som sem prišla po absolvovaní vysokej školy, aby som mohla reprezentovať. Potom som odišla na dva roky do Švédska. Odtiaľ som sa presunula späť do USA, kde som hrala profesionálne dve sezóny,“ vysvetlila rodáčka zo Stratfordu.

Možnosť reprezentovať Slovensko pre ňu predstavovala prirodzenú voľbu. Jedným z hlavných motívov bola túžba zahrať si na zimných olympijských hrách, o čom uvažovala už počas stredoškolských rokov.

„Som Slovenka. Veľmi som túžila sa zúčastniť na ZOH, už na strednej škole som uvažovala nad touto možnosťou. Následne som sa spojila s funkcionármi tu na Slovensku a napokon sme to spoločnými silami zrealizovali. Podarilo sa mi to po skončení vysokej školy. V USA som vyštudovala psychológiu,“ prezradila útočníčka.

Reprezentačné povinnosti pre ňu znamenajú omnoho viac než len možnosť presadiť sa na medzinárodnej scéne. V slovenskom drese totiž vidí aj spôsob, ako vyjadriť vďačnosť svojej rodine.

„Slovensko je veľmi krásna krajina, narodili sa mi tu rodičia a mám tu celú rodinu. Nemala som v minulosti toľko príležitostí byť so svojimi blízkymi. Keď hrám v národnom tíme, cítim vďačnosť, že môžem svoju rodinu reprezentovať takýmto spôsobom. Nejde mi iba o krajinu, ale predovšetkým o väzby, ktoré tu mám,“ zdôraznila.

Podpora najbližších jej zároveň umožňuje pokračovať v hokejovej kariére aj vo veku 30 rokov. „Mám veľké šťastie na to, že mám takú dobrú rodinu. Podporuje ma vo všetkom, vďaka nej môžem hrať hokej aj v takomto veku. Zakaždým, keď si oblečiem dres, dúfam, že na mňa budú hrdí,“ dodala.

Od verejného korčuľovania až k reprezentácii

Za prvými hokejovými krokmi Hlinkovej stál predovšetkým jej otec. Práve s ním odmalička sledovala zápasy NHL a postupne si k športu vytvorila vlastný vzťah.

„Spolu s ním a so staršou sestrou sme často chodievali na verejné korčuľovanie. Mňa to veľmi bavilo. Keď som bola prváčka na základnej škole, naskytla sa mi možnosť absolvovať hokejový tréning. Chytilo ma to za srdce, bola som súťaživá a odvtedy pokračujem,“ zaspomínala si.

Jej rodina žije neďaleko New Yorku, a tak mala možnosť niekoľkokrát navštíviť aj stretnutia tamojších klubov NHL. V hľadisku podporovala New York Rangers i New York Islanders, jej srdcovou záležitosťou však zostali Rangers.

„Atmosféra na týchto dueloch je neskutočná. Osobne fandím Rangers, keď som bola malá, tak s otcom sme sledovali najmä Slovákov v NHL. Teraz obdivujem hlavne Panarina,“ uviedla.

Počas kariéry spoznala americké aj slovenské prostredie ženského hokeja. Pri ich porovnaní poukazuje najmä na rozdielny počet hráčok, ktorý ovplyvňuje aj úroveň konkurencie.

„Najväčší rozdiel v porovnaní so ženským hokejom na Slovensku je v tom, že tam hrá oveľa viac dievčat než tu. Na základe vyššieho počtu hráčok vzniká kvalitná konkurencia a úroveň súťaží sa posúva ďalej a ďalej,“ vysvetlila kapitánka slovenskej reprezentácie.

Draft do PWHL jej zmluvu nepriniesol

V roku 2023 sa Hlinková zúčastnila na vstupnom drafte do Professional Women's Hockey League (PWHL), ktorá sa často označuje za ženskú obdobu NHL. Cesta k novej súťaži však bola sprevádzaná výraznými zmenami v organizácii ženského profesionálneho hokeja.

„Ako prvý sa vytvoril koncept NWHL, tam sa dostali slovenské hráčky Iveta Klimášová a Lenka Čurmová. Rovnako aj Romana Košecká. Keď ja som prišla do USA, už sa to premenovalo na PHF. Tam som hrala dva roky. Súťaž prešla reorganizáciou, všetko sa vybudovalo nanovo a vytvorila sa PWHL,“ opísala vývoj súťaže.

Vznik novej ligy znamenal zrušenie dovtedajších zmlúv a spustenie nového draftového procesu. Počet tímov sa zároveň znížil na šesť, čo výrazne obmedzilo možnosti hráčok získať profesionálny kontrakt.

„Všetky aktuálne zmluvy sa zrušili a následne začala PWHL prvým draftom v Toronte. Liga sa zmenšila na šesť tímov a moja šanca podpísať zmluvu nebola vysoká,“ priznala Hlinková.

V predchádzajúcej sezóne pôsobila v Projekte SR ženy, ktorý už v súčasnosti neexistuje. Pred aktuálnym ročníkom sa rozhodla pre novú výzvu v Rakúsku, kde oblieka dres tímu Sabres St. Pölten.

Na účinkovanie v slovenskom projekte spomína v dobrom. Za jeho najväčší prínos považuje vytvorenie podmienok, vďaka ktorým mohli hráčky kombinovať hokej s ďalšími povinnosťami a zároveň sa konfrontovať s kvalitnými súperkami.

„Pôsobenie v Projekte SR ženy hodnotím pozitívne. Bola to skvelá myšlienka, dobrá pre dievčatá, ktoré žijú na Slovensku a je pre ne náročné skĺbiť hokej s povinnosťami. Mohli sme hrať proti kvalitným súperkám a pomohlo nám to posúvať sa na vyššiu hernú úroveň,“ zhodnotila.

Rakúske angažmán vníma ako ďalšiu príležitosť na športový rast. „V Rakúsku je to pre mňa kariérna zmena, chcela som si vyskúšať hrať v inom tíme. Pomáha mi to zlepšovať sa a napredovať v kariére,“ doplnila tridsaťročná hokejistka.

Po hráčskej kariére plánuje trénovať

Hokej zostáva dôležitou súčasťou jej života aj mimo sezóny. Počas leta sa venuje trénovaniu a zapája sa do rozvojových kempov, v ktorých pomáha najmä mladým hráčkam a hráčom zdokonaľovať ich schopnosti.

Do budúcnosti by sa chcela trénovaniu venovať profesionálne. Predtým však plánuje získať ďalšie skúsenosti pod vedením skúsenejšieho odborníka. Jej cieľom je pôsobiť ako asistentka trénera pri vysokoškolskom tíme v USA.

„Do budúcnosti by som sa chcela venovať trénerstvu na plný úväzok. Ešte predtým však chcem mať mentora, ktorý mi pomôže rozvíjať sa v tomto remesle. Chcem pracovať ako asistentka trénera pri vysokoškolskom tíme,“ priblížila svoje plány.

Prípravu na novú kariérnu etapu už začala. Absolvovala najvyššiu americkú trénerskú licenciu a skúsenosti zbierala aj na kempe americkej ženskej reprezentácie do 18 rokov, kde pôsobila v pozícii trénerky.

„Chcela by som trénovať v USA, ale uvidíme, kam ma vietor zaveje,“ uzavrela Hlinková.

Prečítajte si aj

Vracia sa pod Urpín: Banská Bystrica sa raduje z návratu strateného syna