Slovenský reprezentačný útočník Adam Ružička si prešiel ťažkým obdobím. Video s bielym práškom a nepríčetným pohľadom sa stalo virálnym hitom sociálnych sietí. Okamžite prišiel vyhadzov z NHL.

"To, že sa to kontroverzné video dostalo na verejnosť, bolo pre mňa na konci dňa to najlepšie, čo sa mohlo stať. Na sto percent mi to zachránilo život,“ prezradil v otvorenej spovedi Adam Ružička v relácii Milujeme presilovky v rozhovore s Mariánom Gáboríkom a Borisom Valábikom.

Adam Ružička po spomínanom incidente nastúpil do asistenčného programu NHL/NHLPA. Prestúpil do Ruska, začal sa znova baviť hokejom. Postupne sa vrátil aj do reprezentácie, na olympijských hrách v Miláne nastupoval v prvom útoku. Narodilo sa mu dieťa, už dva a pol roka je čistý, vzdal sa aj alkoholu.

"Nie je to len pre hráčov, ale aj pre veľa iných bežných ľudí spôsob, akým vypnúť hlavu. Veľa ľudí dôjde domov po práci a dá si víno alebo pivo. Je to taký relax. A pomaličky to zachádza do väčšieho a väčšieho množstva a stane sa z toho malý alkoholizmus. Potom to ľudia nevedia kontrolovať,“ zamýšľal sa Adam Ružička nad pôvodom svojich problémov.

Prečítajte si aj

Nóri poriadne skomplikovali Slovákom situáciu. Pardavý však má jasno: Kalkulácie sú cestou do pekla

Alkohol a drogy boli pre Ružičku únikom od každodenného tlaku profesionálneho športovca. Postupne sa mu však veci začali vymykať spod kontroly. Spomínané video bolo len vyústením. Možno akýmsi volaním o pomoc. Ružička teraz už vie, že uvoľniť sa dá aj iným spôsobom, ako návykovými látkami. "Každý si musí nájsť to svoje. Nejaké hobby alebo niečo, čo ho baví a dokáže mu zrelaxovať hlavu,“ pripomína Ružička.

Adam Ružička prezradil aj detaily terapie, ktorú absolvoval v asistenčnom programe NHL/NHLPA. "Išiel som dobrovoľne do programu NHL, ktorý je určený na pomoc hráčom, kde som si chcel nechať pomôcť sám,“ spomínal slovenský útočník.

Adam Ružička absolvoval počas šiestich týždňov v Los Angeles terapiu, ktorá mu zmenila život a pohľad na seba, na celý svet, ktorá mu doslova zachránila život. "Bol som v dome s cudzími ľuďmi, ktorých som vôbec nepoznal. Strávil som tam mesiac a pol. Po tomto čase ma po konzultácii s psychológmi a doktormi pustili do normálneho života," odhalil Ružička.

"Nonstop som tam mal nejaký program. Bolo tam strašne veľa tréningov, čo sa týka mentálneho koučingu. Veľa vecí na hlavu a psychiku. Štyrikrát do týždňa som mal psychiatra, ktorého mi pridelili," spomínal Adam Ružička na priebeh terapie, ktorá ho postavila na nohy.

Veľmi mu pomohli aj príbehy iných ľudí, ktorí na tom boli ešte horšie ako on. „Dozvedel som sa veľa príbehov iných ľudí, ktoré mi otvorili oči. Videl som ľudí, ktorí boli na tom oveľa horšie. Uvedomil som si, že to nikam nevedie.“

Absolvované liečenie otvorilo Adamovi Ružičkovi oči a zmenilo pohľad na svet. Návrat do bežného života ale nebol vôbec jednoduchý. "Keď som prišiel domov, bál som sa chodiť na verejnosť. Nikam som nechodil. Hanbil som sa. Myslel som si, že ľudia budú na mňa ukazovať prstom.“

Ružička sa cítil veľmi nekomfortne. Bál sa reakcií iných ľudí. "Nebolo to príjemné a trvalo dosť dlho, kým som začal niekam chodiť bez toho pocitu, že na mňa niekto bude ukazovať prstom.“

Adam Ružička sa postupne do toho dostával, dnes už dokáže otvorene hovoriť o pekle, ktorým si prešiel. Naučil sa, že musí byť otvorenejší a hovoriť o svojich pocitoch a trápeniach. Neuzatvárať sa pred sebou a pred svetom.

"Po roku som si povedal, že už je dosť dlhá doba na to, aby som sa cítil komfortne. Dnes už nemám problém o tom rozprávať. Stále je to ťažká téma, ale snažím sa donútiť samého seba, aby som o tom hovoril. Bol som veľmi uzavretý človek, aj pred rodinou. Potreboval som však dostať zo seba veci, ktoré ma trápili. Najviac mi pomohla práve komunikácia s druhými ľuďmi.“