Pri slovenskom hokeji odviedol kusisko skvelej roboty. Nech si hovorí kto chce, čo chce Craig Ramsay so slovenskou reprezentáciou dosiahol historický úspech, keď tím pod jeho vedením vybojoval bronz na olympijských hrách v Pekingu 2022. Viacerým slovenským hráčom pomohol do NHL.

Pred majstrovstvami sveta v Štokholme ale skúseného kanadského trénera skolil vážny zápal pľúc. Nemohol na šampionát a prenechal trénerskú taktovku Vladimírovi Országhovi. Aj keď bojoval s vážnymi zdravotnými problémami vedel, že keď sa z toho dostane, bude sa chcieť vrátiť.

"Bol som chvíľu vážne chorý, ale keď som nabral sily a cítil sa lepšie, nerozmýšľal som nad ničím iným. Veľmi som sa chcel vrátiť. Mám v tomto smere veľa sebavedomia. Prežil som mnoho zdravotných problémov a vedel som, že sa dám dokopy," uviedol Craig Ramsay pre Denník Šport.

Sedemdesiatštyriročný tréner by si mohol užívať pokojný dôchodok, napriek tomu neustále dokazuje, že miluje hokej a veľké výzvy. V pozícii konzultanta sa po zotavení vrátil k slovenskej reprezentácii.

"Viem, že mám nárok a čas na dôchodok, ale neviem sa vzdať pocitu nedokončenej roboty. Mali sme v minulosti pár silných tímov a úspechov. Zopár hráčom sme pomohli do NHL, získali sme olympijský bronz a stále som rád okolo týchto hráčov. Veľmi som chcel ísť ešte na olympiádu v Miláne," prezradil Ramsay.

Od svojho návratu k národnému tímu Slovenska dáva Craig Ramsay najavo, že hlavným trénerom už nie je on, ale Vladimír Országh. "On je hlavný tréner, pre mňa je teraz pozícia konzultanta ideálna. Je to jednoduchšia rola, môžem si to viac užiť a dúfam, že Vladovi pomôžem.“

Prečítajte si aj

Ako to vidí Hokejový svet: Bude rozlet Popradu a Trenčína pokračovať? Ako dopadne súboj prvého s posledným?

Craig Ramsay pôsobil dlhé roky v zámorskej NHL v pozíciách asistenta či hlavného trénera. Prezradil, že jeden z kľúčov a tajomstiev jeho úspechu na lavičke spočíval v komunikácii s hráčmi a pokojnom prístupe. Žiadny prehnaný krik či tvrdosť podľa neho neprinášajú želaný efekt.

"Nikdy som nebol na hráčov vyslovene odporný. Opakujem, že ak chcete byť úspešný, musíte mať s hráčmi vzťah. Zažil som trénerov, ktorí na hráčov kričali a každý sa ich bál. Nemyslím si, že to je dobrá cesta. Veľa trénerov sa snažilo byť ako Scotty Bowman, ktorý bol na hráčov veľmi tvrdý. Zažil som Jimmyho Robertsa v Buffale, ktorý bol taký, často sme sa pre to hádali. Postupne sme sa vzájomne pochopili, čo pomohlo," spomínal Craig Ramsay.

"Môžete byť na hráčov tvrdý, kričať, ale keď to robíte neustále, nemá to význam. Ak hráč stratí puk pred bránkou a dostanete gól, sám dobre vie, že spravil obrovskú chybu. Keď naňho na striedačke nakričíte, znova si musíte k nemu hľadať cestu, čo chce zase čas. Niekedy zakričím aj ja, ale nie často. Komunikácia nefunguje, keď na niekoho hučíte. Vypne mozog a nepočúva vás, nikam sa nepohnete," dodal Craig Ramsay.