„Povedzme si, kto by ich mal rád. Ja som patril k tým, ktorí ich naozaj nemuseli. Kvôli hokeju sme jazdili do Ruska každý rok a čo som tam videl, tie pocity som občas prenášal aj na ľad. To čo som tam videl, mi k utvoreniu názoru úplne stačilo. Strašné podmienky, nespoľahlivosť, k tomu bieda, bordel, špina“ začal.

Nedomanský pred kamerami potvrdil, že legenda o pľuvanci do tváre ruského hokejistu Maľceva má reálne korene. "Veru, to som urobil. Vtedy po mne išli, niekoľkokrát som mal pre to konflikt s hráčmi či trénermi. Na olympiáde ma takmer poslali domov, lebo som strelil puk po ruskom trénerovi, ale trafil som osobu, ktorá stála vedľa neho. Vtedy si nikto nebral servítky, diali sa aj horšie veci, na ľade alebo mimo neho. Nebol som agresívny hokejista, ale keď som sa nahneval, tak to stálo za to," pokračoval legendárny hráč.

Československí reprezentanti nemali v dueloch so Sovietskym zväzom núdzu o hviezdne mená ako Treťjak, Charlamov či Ragulin. „Hrali už v 60. rokoch, zo začiatku boli veľmi dobrí. My sme postupne zistili, ako na nich, viac sme trénovali a začali sme ich porážať. O to viac potom boli nepríjemní, boli to sprosťáci. Keď dominovali, boli výborní víťazi. Zápas ešte ani neskončil a už sa opili. Ale keď prehrali, neboli vôbec schopní komunikovať. V hokeji je to tak u nich dodnes. Mávajú problémy v osobnom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Prídu do zámoria a jediné, čo chcú, sú peniaze. Potom ujdú bez toho, aby niekomu niečo povedali. Ľudia tohto typu mi proste nevyhovovali a nevyhovujú, s takými nechcem mať nič spoločné,“ opísal Nedomanský.

Prečítajte si aj

Hrivík zariadil triumf Vítkovíc nad Třincom: Tie body sme veľmi potrebovali