Už vyše 20 rokov je bývalý útočník Ján Plch mimo diania v slovenskom hokeji a svoje skúsenosti odovzdáva vo francúzskom klube Epinal. Na rodný Liptov sa vracia iba v období medzi sezónami.

Na slovenskej hokejovej scéne si spravil meno v drese Liptovského Mikuláša. Žiaril najmä v pamätnom útoku s Jánom Plevom a Marekom Uramom. Traja útočníci s ročníkom narodenia 1974 bavili v druhej polovici 90-tych rokov divákov v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ sa predali na lukratívnejšie adresy.

„Dôležité bolo, že sme si rozumeli aj mimo ľadu. Na ľade sme hrali naslepo. Vedeli sme, čo hráme a kde bude každý z nás. Boli sme kreatívni a aj tréneri nám vedeli vyhovieť. Dali nám voľnosť v útočnom pásme a hoci naša kreativita prevyšovala iné aspekty hry, tolerovali nám to. Diváci mali z našej hry radosť a my sme si to užívali. Marek bol vyložene strelec, Jano to hral viac dozadu. Ja som bol niečo medzi nimi, dával som góly aj prihrávky,“ povedal Plch v rozhovore pre TASR.

Vysokú produktivitu ukázal aj v dresoch Košíc a Popradu, no výraznejšieho tímového úspechu sa dočkal až počas svojej jedinej sezóny vo Zvolene. V ročníku 2000/2001 opanoval so 79 bodmi bodovanie základnej časti, jeho tímoví spoluhráči Richard Šechný a Petr Vlk boli hneď za ním. Najmä však pomohli Zvolenu k historickému titulu.

Prečítajte si aj

HC Prešov zalovil v radoch vicemajstra: Nováčik spod Zobora dotiahol odchovanca Košíc

„Z môjho pohľadu to bol jeden z najlepších ročníkov. Cieľ klubu bol jednoznačný - zvíťaziť. Bol to prvý zvolenský titul, ktorý bol vyústením veľkého záujmu vtedajších funkcionárov Zvolena, najmä pánov Mráza a Vávru. Som rád, že to vtedy vyšlo. Od začiatku bolo vidno, že klub ide za tým. Mali sme skvelé podmienky a veľmi silný tím. Bolo v ňom niekoľko kvalitných Čechov a veľmi dobrých slovenských hráčov. Rád na to spomínam,“ poznamenal Plch pri spomienke na úspešné finále proti Trenčínu.

Počas desiatich sezón odohral v slovenskej extralige vyše 400 zápasov a držal si priemer takmer bod na zápas. Solídne čísla mal aj v najvyššej českej súťaži, no na veľkú reprezentačnú akciu sa nedostal. Na menších turnajoch a v prípravných zápasoch odohral v drese Slovenska celkovo 32 zápasov, strelil 5 gólov.

„Reprezentácia mala v tom čase veľa kvalitných hráčov a tá konkurencia bola obrovská. Veľká bola už na turnajoch počas sezóny, už tam bolo vidieť veľkú kvalitu. O jeden post bojovalo 8-10 hráčov. V tom období viedli reprezentáciu tréneri Ján Filc a František Hossa a môžem povedať, že boli korektní. Reprezentačné mužstvo vždy skladali podľa najlepšieho vedomia a uvedomovali si, že zaň nesú zodpovednosť. Z mojej strany tam nikdy žiadna zatrpknutosť nebola ani nie je. Zo zrazov, na ktorých som bol, viem, že v reprezentácii bola vtedy úžasná partia a veľa zábavy.“

Vo veku 27 rokov sa Ján Plch rozhodol pre prvé zahraničné pôsobisko. „Na stole som mal ponuku z Fínska, záujem mal aj Zvolen. V Znojme však hral môj výborný kamarát Marek Uram a on to vlastne celé spískal. On ma tam dotiahol a podpísal som zmluvu na dva roky. Napokon to splnilo moje očakávanie, ale dnes by som rozmýšľal inak a asi by som vyskúšal severskú cestu. V Znojme bol finančne zabezpečený majiteľ, ktorého to bavilo. Za postup do play off sme aj s manželkami išli na Maldivy. Klub bol na českú extraligu stabilizovaný, financie boli porovnateľné s tými v severských ligách,“ prezradil Plch.

Po dvoch rokoch v Česku sa vrátil do slovenskej extraligy a po zastávkach v Žiline a Slovane Bratislava sa mu zapáčila vízia Liptovského Mikuláša, ktorý túžil po väčšom úspechu. Prišla však „výluková“ sezóna 2004/2005, počas ktorej sa nehrala NHL a vyťažili z toho niektoré extraligové kluby, ktoré získali elitných slovenských hráčov. Liptovský Mikuláš vypadol v prvom kole play off a vtedy sa rozhodol pre krok, ktorý napokon ovplyvnil jeho život na ďalšie dve dekády.

Podobne ako množstvo ďalších slovenských hokejistov v tom období, aj Plch považoval Francúzsko za zaujímavú destináciu na dohratie kariéry.

Prečítajte si aj

Tato, vráť sa do Žiliny, potrebujú ťa: Milan Bartovič prehovoril o boji svojho syna o život

„Povedal som si, že to idem na rok skúsiť do Francúzska. Od iných hráčov som mal informácie, že sa tam hrá menej zápasov a to mi predĺžilo kariéru. Sezóna nebola až taká únavná a to, čo som mal natrénované zo Slovenska, mi v pohode stačilo. Medzi sezónami som si užil leto na Slovensku. Menšia nevýhoda bola kvalita ligy. Dôležitý však bol osobný život, ktorý sa nám tam podarilo vybudovať. V rodine som vždy mal a mám veľkú oporu a cítim veľkú vďačnosť voči manželke. Tie ostali žiť vo Francúzsku a my v podstate tiež,“ poznamenal Plch.

Z jednej plánovanej sezóny sa však stalo 15 a ani nimi sa Plchove francúzske dobrodružstvo neskončilo. Naopak, po hráčskej kariére prešiel na trénerskú. Akoby tím kopíroval dráhu svojho otca, ktorý bol najskôr bývalý obranca a tiež sa stal neskôr trénerom.

„Nebolo to plynulé. Keď som v roku 2016 končil s hráčskou kariérou, mali sme aj B-mužstvo, ktoré hralo 4. ligu. Bol som tam šéftréner mládeže, dva roky som mal na starosti progres tímu. Medzičasom však A-mužstvo skrachovalo a my sme sa stali prvým mužstvom. Tu musím vyzdvihnúť veľkú podporu mesta, ktoré povedalo, že sa s tým popasuje spolu s nami. Cieľ bol postup do 3. ligy a do piatich rokov účasť v najvyššej súťaži. Postupne sme sa dvíhali ligami a druhú najvyššiu súťaž sme vyhrali pred tromi rokmi. Federácia si však dala podmienky, za akých môže tím postúpiť do najvyššej súťaže a jednou z nich je aj druhá ľadová plocha. A to je problém, keďže tú nemáme. Mesto ju však chce postaviť,“ povedal Plch.

V auguste 2025 sa po lete, ktoré tradične strávil v Liptovskom Mikuláši, vybral na svoju 21. sezónu vo Francúzsku a deviatu v pozícii trénera Epinalu.

„Snažím sa robiť progres v trénerských prvkoch a prinášať moderný hokej. Sme jeden z mála tímov ligy, ktorý hrá kombinačne. Hráči, ktorí prichádzajú do druhej francúzskej súťaže, už musia mať lepší hokejový životopis než v minulosti. Švédski či fínski hráči chodia k nám z lepších líg, už nemôže prísť hocikto. Na ich výbere si dávame záležať a aj preto sa počas sezóny u nás vymení iba málo hráčov. Mrzí nás, že počas leta odišiel jeden z našich najlepších hráčov Dominik Fujerík, ktorý sa vrátil domov do Martina,“ prezradil Plch.

Epinal patrí k menším francúzskym mestám, má len vyše 30-tisíc obyvateľov, no tamojší hokejový klub má zázemie na vysokej úrovni.

"V klube som spokojný. Umožňuje mi napredovať a ísť s dobou. Sledujeme moderné technológie, robíme rozbory. Od tejto sezóny už budeme mať kondičného trénera špeciálne pre A-mužstvo a bude sledovať jeho pripravenosť. Snažíme sa. Veľa sa nacestujeme, no ani v tomto smere sa nemáme na čo sťažovať. Máme moderný dvojposchodový autobus, ktorý má na dole komfortné sedadlá a hore lôžka,“ povedal Ján Plch pre TASR.