Verili ste v tíme pred MSJ, že môžete zaznamenať takýto úspech?

„Verili sme v postup zo skupiny a v to, že sa nám hádam potom podarí urobiť nejaký menší zázrak, ale keby mi niekto pred MSJ povedal, že skončíme tretí, určite by som tomu neveril .“

Počítal si s tým, že aj keď si bol kapitán dvadsiatky v Extralige, na MSJ tomu tak nebude?

„Áno, vedel som, že kapitánom bude "Rewy," mal na to plne právo. Bol správnym kapitánom.“

Čo ste si povedali v kabíne po postupe cez Česko?

„Že musíme vyhrať aspoň jeden z dvoch zápasov a medaila je naša, čo sa nakoniec aj podarilo.“

Semifinále proti Kanade si musel vynechať. Bolo to rozhodnutie tvoje, alebo lekárov?

„Mal som teploty, nebolo mi dobre, ale išiel som to skúsiť na rozcvičku pred zápasom. Po rozcvičke sa ma lekár s trénermi opýtali, ako mi je a ja som povedal, že sa necítim dobre, tak ma nakoniec poslali vyzliecť, ale bolo to obojstranné rozhodnutie. Vedel som, že v tom stave by som chalanom aj tak nepomohol.“

Ako si spomínaš na faul v závere druhej tretiny zápasu o bronz od Juliusa Bergmana? Tento zákrok vlastne veľkou mierou pomohol k rozhodujúcemu gólu.

„Veľmi si nespomínam, bol som chvíľu mimo, ale v konečnom dôsledku som rád, že to spravil a nám tým veľmi pomohol.“

Berieš ten svoj jediný gól na turnaji, proti Švédsku, ako také zadosťučinenie, za ten faul od švédskeho obrancu a za tvoje skvelé výkony počas celého šampionátu?

„Áno. Myslím si, že to bola najlepšia odplata za ten faul a čo sa týka tých výkonov, ako tím sme hrali od zápasu k zápasu stále lepšie a myslím si, že aj moje výkony sa zlepšovali a ten gól bol iba taká čerešnička na torte.“

S kým z „bronzovej“ kabíny si mal najlepší vzťah?

„Boli sme všetci super partia, nerád by som teda konkretizoval. Tých chalanov by bolo strašne veľa.“

Stúpli tvoje šance na draft do NHL, aj napriek tomu, že tvoj ročník už nie je tento rok pre kluby prioritným?

„Nemyslím si a ani neuvažujem nad tým, že by ma niekto draftoval.“

V národnom drese si zaznamenal zlato na MS do 18 rokov a teraz aj bronz na MS do 20 rokov. Už ti chýba len medaila v tom seniorskom drese a tréner Vladimír Vůjtek avizoval, že niektorí hráči z tohto úspešného tímu šancu dostanú. Myslíš, že by si medzi nimi mohol byť aj ty?

„Určite by ma to veľmi potešilo. Budem sa snažiť hrať čo najlepšie v Dukle Trenčín a uvidím čo bude potom.“

Tvoje pôsobenie za morom, v tíme Shawinigan Cataractes, trvalo pred dvomi rokmi len veľmi krátko, prečo?

„Prišiel som asi v štvrťke sezóny, keďže som bol zranený, ale po sezóne mi povedali, že už so mnou nerátajú, takže som sa vrátil na Slovensko.“

Blízku budúcnosť by si mal stráviť v Trenčíne, kde by si spoločne s Matúšom Holendom a Marcom Hochelom mal dostať šancu v prvom tíme. Stanovil si si do záveru sezóny aj nejaké cieľe?

„Už minulý rok som si našiel miesto v áčku Dukly, tak dúfam, že sa mi to podarí aj tento rok a budem platným hráčom. To je môj cieľ pre záver sezóny.“

V prípade, že by sa ozvalo zahraničie, váhal by si s odchodom?

„Ponuky boli aj teraz, ale nechcel som ísť nikam. Nad tým budem uvažovať až na ďalšiu sezónu.“

Akú krajinu v prípade prestupu mimo územie Slovenska preferuješ?

„Nemám žiadnu vytipovanú. Stačí mi, ak to bude kvalitná liga.“

Odkázal by si ešte niečo naším čitateľom?

„Aby fandili slovenskému hokeju aj naďalej a ak fandili počas MSJ, chcel by som sa im za to poďakovať.“