Mike Modano, vlastným menom Michael Thomas Modano, je bývalý americký hokejista, narodený 7. júna 1970 v Livonii na predmestí michiganského veľkomesta Detroit.

Začiatok kariéry

Mike objavil hokej ako sedem ročný. Už od začiatku bol nesmierne talentovaný, na svojom zdokonaľovaní tvrdo pracoval a hral v okolí jeho rodného mesta za tím Detroit Compuware. Keď mal 15 rokov presťahoval sa do mesta Prince Albert v Kanade, kde pokračoval v mládežníckej súťaži WHL v tíme Prince Albert Raiders. Tam zdokonaľoval svoje zručnosti a vyštudoval vysokú školu. Jeho prvej sezóne v Raiders 1986/87 ešte neoslňoval natoľko (62 bodov v 70 zápasoch), no zlom nastal v jeho ďalších dvoch sezónach, v ktorých dokopy odohral 105 zápasov so ziskom 232 bodov. Celkovo tak vo WHL nazbieral 294 bodov (118+176) v 176 zápasoch. Po dokončení školy a výborných výkonoch bol oňho veľký záujem a jeho sen sa stal skutočnosťou.

Kroky profesionála

V roku 1988 bol Mike vybraný vo vstupnom drafte ako celková jednotka klubom NHL Minnesota North Stars. V tej dobe bol iba druhým Američanom, ktorý bol vybraný ako celková jednotka, pred ním sa to podarilo iba Brianovi Lawtonovi v drafte 1983.

Minnesota North Stars patrila v tej dobe k najslabším tímom a o ich zápasy nebol veľký záujem, no to mal Mike Modano zmeniť. Od sezóny 1989/1990 pravidelne nastupoval na zápasy a vo svojej nováčikovskej sezóne nazbieral 75 bodov v 80 zápasoch, za čo bol nominovaný na zisk Calder Trophy, no nevyhral ju, pretože víťazom sa stal „nováčik“ v NHL Sergej Makarov, ktorý v tom čase mal 31 rokov a veľké skúsenosti zo Sovietskej ligy. Od tej doby sa zaviedlo pravidlo, že nováčikom sezóny môže byť hráč do 26 rokov.

O sezónu neskôr sa Minnesote a ani Modanovi príliš nedarilo, no prebojovali sa do play-off a zhodou okolností sa im podarilo prejsť až do samotného finále aj zásluhou Mike Modana, v play-off sa nakopol a získal 20 bodov. Minnesota finálovú sériu prehrala a zo zisku sa tešili „tučniaci“ z Pittsburghu.

Modano hral za Minnesotu North Stars 5 rokov, keď sa tím pre pretrvávajúce finančné problémy nakoniec v roku 1993 presťahoval do Dallasu, ktorému vtedy kraľovali iné športy ako baseball a americký futbal. Modano mal po presťahovaní životnú formu a zbieral body v každom zápase. V roku 1994 v Dallase nastrieľal 50 gólov, ku ktorým pridal 43 asistencií, aby si vytvoril svoje osobné maximum 93 bodov (rovnaký počet získal aj v minulej sezóne no potreboval na to viac zápasov). Mikeovu skvele rozbehnutú kariéru nezastavil ani hrôzostrašný zákrok od Marka Messiera.

Počas nasledujúcich pár rokov zbieral v priemere viac ako bod na zápas. Pred sezónou 1998/99 získali Stars strelca Brett Hulla. Ako tím získali Prezident Trophy, pre najlepší tím základnej časti. v play-off vyradili Edmonton, St. Louis , Colorado a vo finálovej sérii porazili Buffalo Sabres. Hviezdy s Modanom tak vyhrali svoj prvý Stanley Cup. V nasledujúcom roku sa opäť prebojovali celou ligou až do finále, kde tentokrát natrafili na New Jersey Devils, no zopakovať úspech sa im nepodarilo. Ďalšie roky už Dallas Stars až tak nevynikali, no Mike stále zbieral body, bol tvorcom hry a celý tím bol na jeho výkonoch závislí. Vzhľadom ja jeho vodcovstvo bol v roku 2003 povýšený a po desiatich rokoch vymenil na drese písmeno „A“ za kapitánske „C“, čo bral ako veľkú česť.

Po výluke, ktorá trvala celý ročník 2004/2005 podpísal s Dallasom nový päťročný kontrakt. V roku 2006 jeho rolu kapitána prevzal Brendan Morrow a Mike sa opäť stal alternatívnym kapitánom. Jeho štatistiky stále stúpali a 17. marca 2007 strelil v Nashville strelil dva góly, čo ho katapultovalo na prvé miesto pred Joea Mullena v počte strelených gólov Američanom. O osem mesiacov neskôr, presne 2. novembra 2007 sa stal celkovo najproduktívnejším americkým rodákom v lige, na druhé miesto odsunul obrancu Phila Housleyho. Mike drží všetky útočné rekordy Dallasu Stars, vrátane kariérnych bodov, asistencií a odohraných zápasov. Jeho play-off rekordy sú rovnako pôsobivé, drží väčšinu, ako počet play-off bodov, gólov i asistencií. Jeho ofenzívna sila v kombinácii s rýchlosťou znamenala u fanúšikov obľúbenosť. Ku koncu jeho päťročnej zmluvy jeho štatistiky mierne klesli a keď mu v roku 2010 skončila zmluva, tak s ním Dallas prekvapujúco zmluvu nepredĺžil, čo bol v tej dobe veľký šok. Mike sa však s hokejom ešte nechcel rozlúčiť a ako voľný hráč podpísal zmluvu s Detroitom Red Wings, tým pádom sa vrátil spať do miesta kde vyrastal. Pôsobenie v Red Wings mu zastavilo nešťastné zranenie ruky a následná operácia, čo zapríčinilo, že vo svojej poslednej sezóne odohral len 40 zápasov. Sám dobre vedel, že prišiel čas na odchod z klzísk. Pred začiatkom nového ročníka 2011-2012 podpísal jednodňový kontrakt aby mohol ukončiť kariéru ako člen organizácie Stars.

Ocenenia pre legendu

Počas 21 sezón v NHL odohral 1499 zápasov v ktorých strelil 561 gólov a pridal 813 asistencií, čo je dokopy 1374 bodov. Vo vyraďovacej fáze nastúpil v 176 dueloch a získal 146 bodov (58+88). Osemkrát sa zúčastnil zápasu All-Stars Game. Je víťazom Stanley Cupu v roku 1999, víťaz Svetového pohára v roku 1996, získal olympijskú striebornú medailu v roku 2002. Tím Dallas Stars na znak úcty vyradili jeho číslo 9 z používania. V tomto roku sa mu dostalo veľkej pocty, keď sa stal členom siene slávy NHL.

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po skončení hokejovej kariéry Mike Modano založil charitatívnu organizáciu s názvom Mike Modano Foundation, ktorá poskytuje zdroje a vzdelanie pre ohrozené, zneužívané a zanedbané deti. Mike je ženatý so speváčkou Willou Fordovou. Ako svedkovia na jeho svadbe mu boli spoluhráči a kamaráti Brett Hull a Darryl Sydor. Spolu s Brettom Hullom prevádzkovali od roku 2008-2012 v Dallase reštauráciu s názvom Hully & Mo. Taktiež si rád zahrá golf, kde mu taktiež parťáka robí Brett Hull. V roku 1992 si dokonca zahral vo filme The Mighty Ducks, kde ako postava mal dve repliky.