Ray Bourque, vlastným menom Raymond Jean Bourque, je bývalý kanadský hokejista, narodený 28. decembra 1960 v kanadskom meste Saint-Laurent, ktoré bolo súčasťou Montrealu v štáte Quebec.

Začiatok kariéry

Ako desaťročný sa s rodičmi presťahoval do Montrealu. Canadiens vtedy v 70. rokoch vyhrali šesťkrát Stanley Cup z čoho bol Ray natoľko fascinovaný, že sa aj on ako správny kanadský chlapec chcel stať hokejistom.

Začal hrávať v juniorskom tíme Trois-Rivières Draveurs z Quebeckej hlavnej juniorskej lige v roku 1976. Po polovici sezóny bol vymenený do Sorelu Éperviers. Pred nasledujúcej sezónou sa tím presťahoval do Verdunu, v ktorom Ray aj naďalej pokračoval. V jeho druhej sezóne nazbieral ako obranca 79 bodov (22+57) v 72 zápasoch. O sezónu neskôr už ako kapitán Éperviers vynikajúcich 93 bodov v 63 zápasoch. Po vydarených sezónach strávených v QMJHL, v ktorých získal dvakrát ocenenie najlepšieho obrancu, ho čakal v roku 1979 debut v NHL.

Kroky profesionála

V prvom kole vstupného draftu, z celkového ôsmeho miesta, si ho vybral tím Boston Bruins. Už jeho prvá sezóna v najlepšej lige sveta ukázala, že sa v lige objavil výnimočný hráč. Vo svojom prvom zápase hrali Bruins proti Winnipegu a Ray sa dokázal strelecky presadiť. Sezóna sa mu naozaj vydarila, získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika súťaže, dostal sa do All-Star tímu a so 65 bodmi vtedy vytvoril rekord v počte získaných bodov obrancom nováčikom.

Z roka na rok potvrdzoval svoje výnimočné schopnosti. Vo svojej najlepšej sezóne 1983/84 Bourque strelil 31 gólov a zaznamenal 65 asistencií, čo bolo na obrancu obdivuhodné. V roku 1985 sa mu dostalo veľkej cti, po prvýkrát nosil na drese kapitánske céčko. Na hrudi ho mával počas zápasov hraných vonku. V domácich stretnutiach ho mával veterán Rick Middleton, no v roku 1988 ukončil kariéru a tak sa Bourque stal jediným kapitánom Bostonu. Jeho dres prešiel ešte jednou kozmetickou úpravou, keď Bruins 3. decembra 1987 vyradili z používania číslo 7, ktoré predtým nosil Phil Esposito, Bourque si vtedy vyzliekol košeľu a ukázal svoje nové číslo, pridal jednu sedmičku a po ôsmich sezónach začal nosiť dres s číslom 77.

Jediná vec, ktorá Bouqueovi chýbala bolo vyhrať finále v NHL, napriek všetkým osobným úspechom vďaka svojím štatistikám a svojím zručnostiam, bol sklamaný, že nevyhral s Bostonom ani raz Stanley Cup, aj keď v rokoch 1988 a 1990 k tomu boli veľmi blízko, no po oba roky prehrali s Edmontonom, ktorý vtedy kraľovali celej lige. Získať vytúžený pohár bola pre Raya priorita číslo jedna, ale keď v roku 2000 bolo zrejmé, že Boston nepostúpi do play-off, Bourque požiadal vedenie o výmenu do iného tímu. Vedenie Bostonu Bruins bolo natoľko chápavé v tom, že Ray chce získať Stanley Cup a že spravil pre Boston všetko čo mohol. Nakoniec ho po 21 rokoch vymenili do Colorada Avalanche spolu s Daveom Andreychukom a Bruins získali Briana Rolstona, Martina Greniera, Samuela Pahlssona a voľbu v prvom kole drafu.

Bohužiaľ, v jeho prvej sezóne za Avalanche sa mu získať pohár nepodarilo, keď v prvom kole play-off natrafili na Dallas Stars a hoci viedli 3:2 na zápasy, nedokázali túto sériu vyhrať. O rok neskôr urobil tím všetko preto, aby sa Bourque dočkal titulu. Do tímu prišiel aj Rob Blake z Los Angeles Kings. V Rayovej avízovanej poslednej sezóne, v ktorej bol menovaný za asistenta kapitána získali Avalanche prezidentovu trofej pre najlepší tím základnej časti a prebojovali sa až do finále. V ňom sa stretli s New Jersey Devils. Bourque rozhodol zápas číslo tri, no Avalanche po piatich zápasoch prehrávali 2:3 na zápasy. Už vtedy to vyzeralo tak, že sa Bourque bude iba prizerať nato ako protihráči oslavujú zisk najcennejšej trofeje. Avšak, v šiestom zápase mal Patrick Roy skvelú formu a „lavíny“ vyhrali 4:0. Rozhodujúci siedmy duel vyhralo Colorado 3:1 a po 22 sezónach sa Ray Bourque dočkal Stanley Cupu. Počas slávnostného ceremoniálu sa kapitán Joe Sakic rozhodol porušiť tradíciu v tom, že nebude prvý, kto zdvihne nad hlavu pohár, ale túto česť prenechá Rayovi. Po tom ako prevzal Stanley Cup, podal ho do rúk Rayovi Bourqueovi a práve Bourque bol tým hráčom, ktorý ho zodvihol ako prvý nad hlavu. Tento moment sa zapísal do dejín NHL.

12. júna 2001 priviezol Stanley Cup do Bostonu a počas emocionálnej cesty ho sledovalo okolo 20 tisíc fanúšikov. Taktiež v lete roku 2001 oznámil koniec svojej kariéry ako najproduktívnejší obranca v histórii.

Ocenenia pre legendu

V NHL odohral 1826 zápasov základnej časti a play-off, zaznamenal 410 gólov a 1169 asistencií. Sedemnásťkrát si zahral All Star Game. K piatim získaným Norris Trophy (pre najlepšieho obrancu) a jednej King Clandy Memorial Trophy (pre hráča, v ktorom sa najlepšie spojujú hráčske a ľudské kvality) pridal v roku 2003 Lester Patrick Trophy (pre osobu, ktorá sa mimoriadne stará o rozvoj amerického hokeja). Hneď pri prvej možnej príležitosti, v roku 2004, bol uvedený do Siene slávy a jeho číslo 77 bol vyradené v Bostone i v Colorade. Stal sa šiestym hráčom, ktorý má svoje číslo vyradené vo viac ako jednom tíme.

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po skončení hokejovej kariéry sa Ray Bourque rozhodol venovať svojej rodine. Spolu s manželkou Christianne žije v Bostone. Jeho dvaja synovia, Christopher a Ryan hrajú hokej. Christopher bol v roku 2004 draftovaný Washingtonom a Ryan v roku 2009 NY Rangers. Ray Bourque má vlastnú reštauráciu, je aktívny v rôznych charitách a taktiež je konzultantom v tíme Boston Bruins.