Mario Lemieux je bývalý kanadský hokejista, narodený 5. októbra 1965 vo Ville Emard, robotníckej štvrti na predmestí Montrealu v Kanade. Jeho otec Jean-Guy pracoval ako pracovník na stavbe a matka Pierette bola žena v domácnosti. Mario aj so svojimi bratmi navštevoval frankofónnu školu a francúzštinu prijal za svoj rodný jazyk. Na angličtinu si poriadne zvykal až pri hraní profesionálneho hokeja.

Začiatky malého chlapca

Na korčule sa prvýkrát postavil v troch rokoch a vzápätí bol schopný s pukom obísť bez problémov aj troch protihráčov za sebou. Jeho otec mu vyrobil malé provizórne hokejové ihrisko za domom, na ktorom mohol Mario hrávať hocikedy kedy chcel. V juniorskej kariére reprezentoval klub Laval Voisins v Quebeckej hlavnej juniorskej hokejovej lige. Za tento tím hrával tri roky a dosahoval famózne výsledky. Najviac sa mu darilo v jeho poslednej sezóne v Lavale, kedy dokázal streliť neuveriteľných 133 gólov a 149 asistencií v 70 zápasoch. Svoje pôsobenie v tejto súťaži zakončil dvojitým hat-trickom a prekonal tak ligový rekord v počte gólov, ktorý dovtedy držal práve idol mladého Maria Guy Leffleur.

Kroky profesionála

Po takej vydarenej kariére akú mal Mario v mládežníckej súťaži vôbec nebol prekvapenie, že sa stal celkovou draftovou jednotkou. V roku 1984 si ho vybral tím Pittsburgh Penguins, ktorý mal v tej dobe finančné problémy a divácky záujem o hokej bol minimálny. Finančne krachujúci klub ponúkal Lemieuxovi iba 760 000 dolárov za tri roky, pritom Lemieux chcel rovný milión. Nakoniec sa behom týždňa dohodli, že požadované peniaze od tímu dostane v prípade, ak za svoje trojročné pôsobenie nastrieľa určitý počet gólov.

Svoje kvality preukázal už v prvom zápase v najlepšej lige sveta. Hneď v prvom striedaní a prvej strele na bránu dokázal skórovať, bolo to proti tímu Boston Bruins. V celej sezóne nastrieľal 43 gólov a celkovo nazbieral rovných 100 bodov, za čo získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika súťaže. V nasledujúcom ročníku skončil druhý v kanadskom bodovaní za legendárnym Gretzkym.

V sezóne 1987/88 pretrhol sedemročnú šnúru Gretzkyho v produktivite. Mario dokázal nazbierať 168 bodov v 77 zápasoch, za čo získal Art Ross Trophy pre najlepšieho strelca a tiež Hartovu trofej pre najlepšieho hráča súťaže. V nasledujúcej sezóne nazbieral 199 bodov a stal sa jediným hráčom vedľa Gretzkyho, ktorý atakoval 200 bodovú hranicu. V tomto roku zaznamenal množstvo výborných zápisov, dal 50 gólov v prvých 50 dueloch sezóny a dosiahol dva osembodové a päťgólové zápasy. V zápase proti New Jersey Devils, 21. decembra 1988, sa stal jediným hráčom NHL, ktorému sa podarilo streliť gól v piatich rozdielnych herných situáciách (vo vyrovnanom počte hráčov, v oslabení, v presilovej hre, do prázdnej brány a z trestného strieľania).

“Tučniaci“ získali jedného z najslávnejších hráčov histórie, no jeho kariéru ruinovali chronické problémy s chrbtom alebo iné zranenia. Kvôli týmto problémom neodohral Mario skoro žiadnu kompletnú sezónu. V lete 1990 musel Lemieux podstúpiť operáciu platničky, pri jeho 50 zápasovej absencii sa jeho spoluhráči dokázali držať v zóne postupu do play-off. Nastúpil až do záverečnej fázy základnej časti, oporou bol ale v play-off a s tímom získal Stanley Cup. V ďalšej sezóne bol oäť sužovaný zraneniami, napriek tomu nazbieral 131 bodov, získal Art Ross Trophy a opäť zdvihol nad hlavu Stanley Cup.

V sezóne 1992/1993 bol Lemieux zdravý a srdnato chcel atakovať Gretzkyho rekord. 12. januára roku 1993 ale Mario oznámil svojim fanúšikom, že mu lekári diagnostikovali Hodgkinovu chorobu - nádorové ochorenie lymfatických uzlín. Musel podstupovať ožarovania a bez hokeja bol dva mesiace. Bolesti ustupovali a tak stihol odohrať ešte posledných 20 zápasov. V tejto sezóne Lemieux získal Art Ross Trophy a Masterton Trophy za oddanosť hokeju. Zdravotné komplikácie sa znovu objavili a v júni roku 1993 podstúpil druhú operáciu chrbtice a tímu chýbal 58 zápasov. Po tejto sezóne oznámil, že vynechá celú nasledujúcu sezónu, aby si jeho telo oddýchlo po náročnom liečení ožarovaním. Po ročnej pauze vstúpil do kolotoča zápasov vo veľkom štýle, prekonal 500-gólovú hranicu. V sezóne 1996/97 oznámil, že s hokejom končí. Dôvodom mala byť stále tvrdšia hra, ktorú v NHL preferovali a tiež jeho neutíchajúce problémy s chrbtom.

V sezóne 1998 obávaní „tučniaci“ nedokázali zabrániť poklesu diváckej priazne a hrozil im finančný bankrot. Tesne pred otvorením tréningového kempu ale Lemieux dal dokopy potrebných 26 miliónov dolárov spolu s ďalšími podnikateľmi a Mario sa stal prvým majiteľom klubu, v ktorom v minulosti sám hrával. Tento dlh sa podarilo splatiť až v roku 2005. V decembri roku 2000 si 35-ročný Mario opäť obul korčule a vykorčuľoval na ľad ako hráč Pittsburghu. Dôvodom jeho návratu bola jednak finančná kríza, ale tým hlavným dôvodom bolo, že jeho najmladší syn Austin si veľmi prial aby videl otca hrať hokej. Návrat na ľadovú plochu sa vydaril a Lemieux stále patril k najväčším hviezdam NHL. Jeho skutočne posledná sezóna bola v rokoch 2005/2006, v ktorej odohral 26 zápasov a pripísal si 22 bodov.

Ocenenia pre legendu

V NHL odohral 17 sezón za jediný klub – Pittsburg Penguins. V 915 zápasoch získal famóznych 1723 bodov za 690 gólov a 1033 asistencií. Je dvojnásobný víťaz Stanley Cupu (1991,1992), olympijský víťaz (2002), víťaz svetového poháru (2004) a víťaz kanadského poháru (1987). Šesťkrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča (1988, 89, 92, 93, 96, 97). Trikrát sa stal najužitočnejším hráčom základnej časti (1988, 93, 96). Do siene slávy NHL bol uvedený hneď po prvom oznámení o ukončení kariéry v roku 1997. V roku 2012 mu postavili v Pittsburghu sochu v nadživotnej veľkosti. Jeho číslo 66 si v Pittsburghu už nikto nikdy neoblečie, pretože bolo vyradené z používania.

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po ukončení hráčskej kariéry ostal verný Pittsburghu a ostal jedným z majiteľov Penguins. S manželkou Nathalie majú štyri deti, dcéry Laure, Alexa, Stephanie a syna Austina.

Slovné spojenie „le mieux“ znamená vo francúzštine „najlepší“. Dlhé roky žil v tieni najobdivovanejšieho hokejistu Wayna Gretzkyho, ale toto priezvisko si právom zaslúži. Všetky trofeje, ktoré získal svojou šikovnosťou sa nevyrovnajú tomu, že prekonal rakovinu lymfatických uzlín. Nikto nevie ako by to dopadlo v dueli s Gretzkym nebyť toľkých zdravotných problémov, ktoré Super Maria sprevádzali.