Nestabilná výkonnosť

Od úvodu aktuálnej sezóny je to s výsledkami Slovana ako na hojdačke. Belasí síce sú schopní vyhrať dva, či tri zápasy v rade, no na pozitívnej vlne sa dlhšie udržať nevedia a po pár bodovo úspešných zápasoch zatiaľ v prvej polovici súťažného ročníka vždy zaznamenali sériu prehier, ktorá bohužiaľ pre bratislavský celok, trvala aj štyri-päť zápasov. Niet sa teda, čo čudovať, že sa Slovanisti aj po letnom posilnení a prestavbe mužstva nachádzajú na podobných priečkach ako minulý rok o takomto čase. Ak zverenci Petriho Matikanena nechcú, aby sa ich strata na elitnú osmičku Západnej konferencie prehlbovala a práve naopak ju chcú zmenšovať, musia jednoducho ostať na víťaznej nôte aj viac ako tri stretnutia. Päť, či šesť zápasová šnúra víťazných zápasov by Slovanu pomohla nielen tabuľkovo, ale najmä by zhodila z hráčov psychickú deku, ktorá na nich v momentálnej situácii určite leží, a každému jednému členovi mužstva by po nej zákonite stúplo sebavedomie. Pre momentálne výsledkami frustrovanú kabínu belasých iný liek na odstránenie nepohody, ako pravidelnejšie zbieranie bodov, jednoducho neexistuje.

Ideálne zloženie formácii neexistuje

Slovan má za sebou tridsať zápasov základnej časti. S výnimkou úvodných duelov, kedy sa belasým orlom mimoriadne darilo a istý čas trónili aj na čele celej súťaže, takmer za každým nastúpili v rozdielnej zostave. Bolo pochopiteľné, že fínsky kouč Petri Matikainen po svojom príchode mužstvo spoznával a hráčom nielen vo svojom systéme, ale aj zostave hľadal ideálne miesta. Bývalý šéf lavičky Avangardu Omsk je však v Bratislave už dva mesiace a stále sa mu do ideálneho zloženie útočných a obranných formácii trafiť nepodarilo. Nájsť sa ho snaží v každom jednom zápase. Inak sa totiž jeho neustále miešanie s hráčmi medzi jednotlivými pätorkami vysvetliť nedá. Je celkom zrejmé, že ak sa Slovanu nedarí a prehrá aj niekoľko stretnutí v rade, tak tréner niečo v snahe dodať hráčom nový impulz zmeniť musí. Na druhej strane sa však naskytá otázka, či podobné ťahy nie sú stabilite a kompaktnosti mužstva skôr na škodu. Predsa len, ak sa zápas, čo zápas prekopú formácie a drvivej väčšine hráčov sa zmení pozícia a spoluhráči na ľade, o nejakej zohratosti nemôže byť ani reč. Ak sa Belasým, čo najskôr nepodarí nájsť ideálnu rovnováhu v zostave, bude sa im o play-off bojovať len veľmi ťažko.

Katastrofálne presilové hry

Stále opakovaná fráza o tom, že presilové hry sú v hokeji kľúčové a často sa na nich láme celý zápas už vyznieva trošku klišé, no jednoducho tomu tak je. Na základe štatistík sa Slovan v percentuálnom využívaní presilových hier nenachádza na úplnom chvoste súťaže, no z jeho priamych konkurentov o postupovú osmičku na Západe sa v početných prevahách horšie darí len dvojici tímov - Atlantu Mytyšči a Severstalu Čerepovec. Výrazný podiel na tom, že Belasým sa v presilových hrách nedarí podľa predstáv je takisto slabučká úspešnosť na vhadzovaní. Na prvý pohľad to síce nevyzerá tak, že by buly mali byť pri využívaní presiloviek nejakým výraznejším faktorom. Je však obrovský rozdiel, ak na vhadzovaní v útočnom pásme uspejete a okamžite sa môžete rozostaviť do presilovkového vzorca. Nakoľko však centri Slovana z vhadzovania často krát vzídu ako porazení, tak sa potom väčšina početných výhod zverencov Petriho Matikainena mení na dvojminútovú naháňačku o usadenie sa v útočnom pásme, čo brániacu štvoricu súpera ani vonkoncom neohrozuje.

Časté vylučovanie

Po analýze belasých presiloviek sa pozrieme aj na opačný pól hry v nerovnovážnom stave, a teda oslabenia. V ich bránení patria Slovanisti k najlepším tímom celej ligy, čo je však výrazne ovplyvnené aj faktom, že Orli sú piatym najčastejšie vylučovaním tímom nadnárodnej súťaže. Pozitívna stránka veci sa tak v tomto prípade výrazne prieči s tou negatívnou. Každopádne, častá hra v početnej nevýhode rozhodne neprospieva žiadnemu tímu. Oslabenia odčerpávajú hráčom veľké penzum síl, ktoré im následne chýbajú možno práve počas vyššie spomenutých presiloviek. V zostave Slovana totiž nájdeme veľký počet hráčov, ktorí okrem oslabení pravidelne naskakujú aj na presilové hry. Navyše, ak Slovan celú polovicu jednej tretiny hrá vo štvorici, jednak sa oberá o možnosť útočenia a na druhej strane svojho súpera sám dostáva na koňa, pretože sme už neraz boli svedkami toho, že tím, ktorý hral v početnej prevahe, sa dostane do laufu a v tlaku pokračuje aj niekoľko minút po jej skončení.

Lídri bez hernej pohody

Milan Bartovič, Tomáš Netík a Michal Vondrka. Trojica skúsených a KHL-kou preverených útočníkov mala patriť medzi herných aj bodových lídrov belasej ofenzívy, na ktorej slabú efektivitu momentálne Slovan najväčšmi trpí. Pri pohľade do štatistík, zistíme, že ani jeden z trojice vyššie menovaných na tom, čo do zisku bodov, nie je úplne najhoršie. Rozhodne sa však od nich očakávalo viac. Lídri tímu sa prejavujú práve v momentoch, kedy to mužstvu nejde práve najlepšie, tým, že svojimi gólmi dokážu takéto zápasy rozhodovať a výkonmi strhávať k lepšej výkonnosti aj ostatných spoluhráčov. Každý jeden z trojice Bartovič, Netík a Vondrka má potenciál na podstatne viac, než zo seba momentálne dokáže dostať. Gólová kára Slovana nemôže celý súťažný ročník stáť len na Ladislavovi Nagyovi. Aj on už po fantastickom úvode sezóny zažíva trošku menší výkonnosti útlm, čo je však celkom pochopiteľné, pretože aj hráči podobného kalibru sem-tam zažívajú horšie obdobia. A práve počas nich Slovan neskutočne potrebuje, aby sa v mužstve našiel niekto, kto to v rozhodujúcich momentoch zápasov vezme na seba. Treba povedať, že v prvej polovici sezóny sa to Bartovičovi s Netíkom a Vondrkom príliš nedarilo. Všetci v Slovane, počnúc vedením a končiac fanúšikmi veria, že skúsená trojica svoje maximum predvedie v druhej polovici sezóny. Belasí ich budú potrebovať v ideálnej forme.

Absencia konštruktívneho obrancu

Slovan prežil doposiaľ najkrajšie časy počas svojho pôsobenia v KHL bezpochyby v prvej sezóne. Belasým sa nielenže pravidelne darilo získavať body, no zároveň produkovali hokej plný krásnych kombinácii, ktorý musel lahodiť oku každého diváka. Leví podiel na tom mala výluka v zámorskej NHL, ktorá spôsobila, že po väčšiu časť základnej časti dominovala v obrane bratislavského celku reprezentačná dvojica - Andrej Sekera a Ľubomír Višňovský, ktorí vynikajú najmä svojimi ofenzívnymi a konštruktívnymi schopnosťami. Z tých Slovan mimoriadne ťažil v presilovkách, ale aj počas rovnovážneho stavu, kedy vyzeral prechod jediného slovenského zástupcu v KHL cez útočnú modrú čiaru podstatne jednoduchšie a pohľadnejšie. Predsa len, aj útočníkom sa hrá úplne inak, ak dostávajú zozadu presné prihrávky do jazdy. Zbytočne potom neplytvajú silami ťažkopádnym prechádzaním cez sformovanú defenzívu súpera a pasovačkami pri mantineloch a v rohoch klziska, ako máme možnosť často krát vidieť v zápasoch aktuálnej sezóny. Okrem kvalitnej rozohrávky Slovanistom chýba od obrancov aj väčšia gólová podpora. Viac ako jeden presný zásah má na svojom konte z defenzívnych hráčov Slovana len Michal Sersen, čo je žalostne málo. Podporovať ofenzívu mal v aktuálnej sezóny najmä skúsený kanadský zadák Kurtis Foster známy svojou kariérou v NHL a delovou ranou od modrej čiary. Ten sa však od začiatku svojho pôsobenia v hlavnom meste Slovenska neskutočne trápi, v posledných stretnutiach sa do zostavy nevošiel a podľa všetkého je jednou nohou na odchode. Vedenie Slovana by sa teda malo poobzerať po minimálne jednom útočnejšie ladenom obrancovi.

Mizerné domáce výsledky

Ďalšou alarmujúcou správou je fakt, že Slovan je na domácom ľade vôbec najhorším tímom celej KHL. Diváci sa zatiaľ v Slovnaft aréne prizerali trinástim zápasom svojich miláčikov, ktorí v nich získali len biednych trinásť bodov. Môj dom, môj hrad teda v prípade Belasých zatiaľ vôbec neplatí. Slovanisti sú na domácej pôde pod podstatne väčším tlakom, ktorý im totálne zväzuje ruky. Drvivá väčšina tímov prichádza do Bratislavy s tým, že s celou päticou vyčkávajú na obrannej modrej čiare, čo vymyslia belasí. Takýto herný scenár družine Petriho Matikainena vonkoncom nesedí a väčšina domácich zápasov nášho jediného zástupcu v KHL potom vyzerá tak, že súper si gólmi z brejkov vypracuje náskok, ktorý si pozornou defenzívou poľahky kontroluje. Slovanisti sa enormnou bojovnosťou snažia o vyrovnanie, no takmer nikdy sa im to cez konsolidovaného súpera nepodarí. Ťažko povedať, čo je toho príčinou. Možno práve tá vyššie spomenutá absencia kreativita, ľahkosti a hernej pohody.

Na záver dodáme už len toľko, že v belasom tábore ešte rozhodne nie je čas na zúfovanie. Pred Slovanistami je tridsať zápasov, v ktorých sa bude bojovať o kvantum bodov. To, že Slovan teraz stráca na play-off sedem bodov navyše so zápasom k dobru, nemusí absolútne nič znamenať.