Vyrovnaný zápas rozhodla situácia zo 16. minúty, keď sa najlepší strelec "Suomi" na turnaji Sakari Manninen dostal k dorážke a prekonal Patrika Rybára. Ten v očakávaní, že fínsky útočník podvihne puk, vykopol betón, no Manninen zakončil po ľade. "On to chcel dvihnúť, išlo to po ľade... Taký je hokej, taký je šport, čo sa dá robiť. Celý čas sme prehrávali 0:1, druhý gól dostali do prázdnej bránky. Takto to bolí oveľa viac, ako keby sme prehrali 0:10," povedal pre TASR útočník Michal Krištof.

Jeho spoluhráči sa v ďalšom priebehu snažili nájsť cestu do fínskej siete, no cez výborne organizovanú obranu súpera sa presadzovali ťažko. Šance prišli, no chýbal aj kúsok šťastia, blafák Petra Cehlárika zastavila žŕdka, pas Juraja Slafkovského na Krištofa bol o čosi dlhší, ako mal byť. "Dve tretiny sme do nich búšili, bohužiaľ, neúspešne. Fíni celý zápas vynikajúco bránili stredné pásmo, my sme mali obrovský problém sa cez to prepracovať, nedostávali sme sa do toľkých šancí, ako sme chceli. Navyše súper mal výborného brankára," povzdychol si Martin Gernát.

Fíni opäť potvrdili, že to na Slovákov i na Slovensku vedia. Pod Tatrami vybojovali dva z troch titulov svetových šampiónov a piatkovým triumfom pripomenuli slovenským fanúšikom traumu spred dvanástich rokov vo Vancouveri, keď im z taniera uchmatli bronz. Zverenci Craiga Ramsayho však majú v Pekingu stále šancu na medailu a či už proti Švédom alebo hráčom Ruského olympijského výboru sa o ňu s plnou vervou pobijú. "Bolo by niečo neskutočné, keby sme získali na olympiáde medaily. Zajtra dáme do toho všetko a verím, že šťastie sa prikloní na našu stranu," dodal Slafkovský.