Predstavitelia APHK sa jednoznačne prikláňajú k baráži o účasť v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži medzi posledným celkom Tipos extraligy a prvým celkom SHL. "Z minulosti vidíme príklady, či Michalovce, alebo Nové Zámky, že sa do extraligy dostal cez baráž aj prvoligista. Príchodom Slovana Bratislava do Tipos extraligy kvalita súťaže stúpla, takže sa prikláňam k riešeniu dvanástich mužstiev. Je to na diskusiu, vieme sa rozprávať aj o desiatich tímoch, no pokiaľ je bratislavský Slovan v extralige, prikláňam sa k dvanástke," podotkol po stredajšom rokovaní Kováčik.

Väčšina klubov sa zhodla na odporúčaní pre vedenie SZĽH upraviť licenčné predpisy a súťažné poriadky tak, aby licenciu na účasť v najvyššej súťaži mohli vlastniť len obchodné spoločnosti, teda spoločnosti s ručením obmedzeným či akciové spoločnosti. "Takýmto spôsobom fungujú zahraničné ligy, napríklad aj v Česku, na Slovensku je takto riešený futbal, čiže tu by mala byť rovnosť, ak sa bavíme o profesionálnom športe. Rokujeme, že do licenčného konania by mali byť všetky tieto nastavenia jasné už pre túto sezónu 2021/2022," uviedla riaditeľka APHK Aneta Büdiová. Šatan to nevníma ako problém: "Môžu to urobiť, nie je to zakázané, kluby navrhli, aby sa to unifikovalo. V podstate to vnímam ako slobodné rozhodnutie klubov."

V záujme postupného skvalitňovania úrovne slovenského hokeja odporučila väčšina účastníkov TEL, aby naďalej platilo obmedzenie pre počet zahraničných hráčov na zápasových súpiskách. Do jedného duelu by opäť mohlo zasiahnuť maximálne sedem legionárov. "V druhej lige by platila kvóta štyroch cudzincov, toto číslo však chceme postupne znížiť," uviedol prezident SZĽH. Jednou z tém bol aj návrh rozšíriť Ligovú radu o ďalšieho člena. Šatan preto predostrel APHK svoj návrh: "Zväz má dve miesta, APHK jedno, teraz sme im ponúkli ešte jedno. Navrhli sme teda štvorčlenné osadenie, pričom rozhodujúce slovo v prípade rovnosti hlasov by mal predseda Ligovej rady." Extraligové hokejové kluby žiadajú od štátu aj finančné kompenzácie za nedokončenú sezónu 2019/2020 a sezónu 2020/2021, ktorá sa hrala okrem finálových zápasov bez divákov.

"Prišla iba minimálna pomoc cez ministerstvo školstva, inak sme žiadne kompenzácie, ako to bolo v prípade futbalu, nedostali. Máme na mysli pomoc cez fond na podporu športu. Budeme rokovať s viacerými kompetentnými osobami na rôznych úrovniach, pretože kluby si zobrali úvery, aby mohli dohrať ročník 2020/2021. Neviem si predstaviť, že by sme mali začať nový súťažný ročník s dlžobami a bez divákov. Potrebujeme nateraz kompenzácie vo výške troch až piatich miliónov eur pre všetky kluby, ktoré hrali profesionálnu súťaž," uzavrela Büdiová.