Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Vyrastal v Nemecku, v 16 rokoch sa dočkal debutu v druhej švédskej lige. Ktorú krajinu bude Alex Čiernik reprezentovať?

ŠTOKHOLM - Meno Ivan Čiernik hokejovým fanúšikom netreba nejako bližšie predstavovať. Nitriansky rodák odohral v NHL 89 zápasov, po ktorých dlhé roky pôsobil v Nemecku. Práve tam sa narodil jeho mladší syn Alex, ktorý sa za uplynulé obdobie dostal do povedomia slovenských fanúšikov podstatne viac. Ako 16-ročný totiž v drese Södertälje debutoval v druhej najvyššej švédskej mužskej lige.
Alex Čiernik Alex Čiernik.
Zdroj: Södertälje SK
Zdieľajte:

Máte slávne priezvisko, slovenských rodičov, narodili ste sa však v Nemecku. Cítite sa byť viac Slovákom alebo Nemcom?

Odmalička som síce vyrastal v Nemecku a hrával tam hokej. Mám však rodičov a ostatnú rodinu zo Slovenska, takže sa viac cítim Slovákom. Väzby k Nemecku už nejaké veľké ani nemám.

Od útleho detstva ste boli v kontakte s nemeckou hokejovou školou, ktorá za posledné roky spravila obrovský posun vpred. Ako si spomínate na toto obdobie?

Keď som tam vyrastal, kvalita zápasov nebola veľmi vysoká. Mal som však možnosť hrávať a trénovať so staršími a vzhľadom na to, že otec v tom čase menil kluby, skúsiť viacero tímov. Je pravdou, že v posledných rokoch ide kvalita hore, avšak s tým, kde pôsobím teraz, sa to vôbec nedá porovnať.

Ako 13-ročný ste sa presunuli do Švédska, prečo ste si vybrali túto cestu?

V tom čase som sa s rodinou začal viac rozprávať o prioritách. Hoci som v Nemecku navštevoval anglickú školu, s ktorou som bol spokojný, zhodli sme sa, že mojou prioritou je hokej. Zároveň sme si uvedomovali, že v Nemecku by šanca na výraznejší progres taká veľká nebola. Otcov bývalý spoluhráč má syna, ktorý hral vo Švédsku. Cez neho sme zisťovali možnosti, napokon som dostal možnosť presvedčiť o svojich kvalitách vo Flemingsbergse, kam ma napokon vzali.

Na severe Európy pôsobíte tretí rok. V čom ste sa podľa vás za ten čas zlepšili?

V prvom rade je skvelé, že veľmi veľa trénujeme a hráme obrovský počet zápasov. Myslím však, že za to obdobie som sa zlepšil celkovo ako hokejista. Hrával som aj za staršie výbery, takže to hokejové rozmýšľanie muselo byť podstatne rýchlejšie.

Presvedčivé výkony v juniorke Södertälje vám vyniesli debut medzi mužmi na konci roka proti Kristianstadsu. Spomeniete si, aké pocity ste zažívali, keď ste sa o tom dozvedeli?

Bolo to v čase, keď v krajine silnel covid, taktiež boli aj nejakí zranení v tíme. Mali sme juniorka tréning, na ktorom bol aj tréner prvého tímu. Zrejme som sa mu pozdával, nakoľko som ďalší týždeň trénoval s mužmi. Po jednom z tréningov prišiel v šatni za mnou a povedal mi: „Alex, zajtra budeš hrať!“ Vôbec som nečakal, že by som už teraz mohol hrať za mužov, v podstate sa mi splnil sen. Musím však priznať, že som tomu stále nemohol uveriť.

Švédske mládežnícke súťaže však, žiaľ, v dôsledku pandémie covidu predčasne skončili. Nezvažovali ste predĺžiť si sezónu niekde inde?

Pravdupovediac som nad tým uvažoval, keďže od novembra som nehral a veľmi mi to chýba. Bolo pre mňa frustrujúce, obzvlášť keď som videl, že niektorí chalani sa vrátili na Slovensko, aby hrali. Konzultoval som situáciu s rodičmi, napokon sme usúdili, že zostanem tu trénovať a byť pripravený naskočiť do mužskej súťaže, ak to bude potrebné.

Mládežnícke tímy momentálne na Slovensku trénovať nemôžu. Ako to je vo Švédsku?

Určitý čas mali povolené trénovať len hráči do 18 rokov, potom to zmenili, že nikto. Momentálne už môžu všetci.

Podľa dostupných zdrojov ste na Slovensku na klubovej úrovni ešte nepôsobili. Nemali ste aj takéto myšlienky, že by už k tomu došlo?

Rozmýšľal som nad tým, že by som šiel, obzvlášť keď vidím, že dostávajú priestor aj 15 či 16-roční chalani. Napokon som sa však rozhodol zostať tu.

Viacero Slovákov, ktorí pôsobili v zahraničí, sa nedávno vrátilo na Slovensko do reprezentačnej „osemnástky“, ktorá pôsobí v druhej mužskej lige. Neodporúčal vám tréner v Södertälje, aby ste sa zatiaľ vrátili na Slovensko?

Chalani končiaceho juniorského ročníka 2001 a aj 2002 šli na hosťovania do tretej či štvrtej švédskej ligy, nám mladším tréner povedal, že by bolo lepšie, ak by sme zostali trénovať.

V drese slovenskej reprezentácie ste sa predstavili len v dvoch zápasoch v tíme do 15 rokov a uplynulé leto na výcvikovom tábore „sedemnástky“. Z toho vyplýva, že skúsenosti so slovenským dresom veľa nemáte. Prečo je to tak?

Áno, prvýkrát ma zavolali v novembri 2018 do tímu U15 Východ. Šlo o kvázi regionálny kemp, kde sme proti sebe hrali slovenskí mladíci. Aj keď ma odvtedy párkrát zavolali, tak ma buď klub nepustil alebo proste ten „timing“ nevychádzal. Na začiatku pandémie, keď sa tvorilo mužstvo do 18 rokov na pôsobenie v druhej slovenskej lige ma tréneri oslovili, zostal som však vo Švédsku.

Na margo reprezentácie sa v súvislosti s vami niektorí fanúšikovia domnievajú, že či vôbec máte záujem reprezentovať Slovensko? Ako to je?

V tomto mám jasno. Vždy, keď ma zavolali a mohol som, bol som nesmierne rád. Tento „môj“ ročník 2004 je veľmi silný, sú v ňom veľmi dobrí hráči, takže je to zábava zahrať si s nimi proti tým najlepším. Žiaľ, reprezentačné zrazy boli väčšinou v období, keď sme mali v tím dôležité zápasy.

Dúfajme, že sa v lete dočkáme tradičného Hlinka-Gretzky Cupu. Ak by ste dostali od slovenských trénerov možnosť, prijali by ste pozvánku?

Bude závisieť od situácie aj od toho, kedy nám vo Švédsku skončí sezóna, takže to dopredu nepotvrdzujem. Každopádne, odmalička je mojim snom zahrať si na tomto turnaji.

Oslovili vás ohľadom reprezentácie aj ľudia z nemeckého zväzu?

Oslovili ma, keď som bol prvý rok vo Švédsku, vtedy som sa aj zúčastnil jedného zrazu, za čo som vďačný. Odvtedy som však už nad touto možnosťou neuvažoval.

Presuňme sa do ďalšej sezóny. Máte v pláne zostať vo Švédsku?

Nakoľko mám ešte zmluvu na rok, plánujem tu zostať a bojovať o miesto v juniorke a prípadne o šancu v seniorskom tíme. Potom sa uvidí, budem sa musieť porozprávať s trénermi a zvážiť možnosti.

Čoskoro by sa mal uskutočniť draft CHL do zámorských juniorských líg. Uvažujete aj nad presunom do Severnej Ameriky?

Ak by bola taká možnosť, určite by som nad ňou pouvažoval. Momentálne som v Södertälje, ale stať sa môže hocičo. Momentálne však nad tým neuvažujem.

Rovnako ako otec Ivan aj pôsobíte na pozícii pravého krídelníka. Čerpáte aj od neho rady a skúsenosti?

Odmalička mi dáva rady po každom tréningu či zápase. Vie, čo musím robiť pre to, aby som sa dostal na najvyššiu úroveň.

Nemali ste záujem hrať na inej pozícii?

Keď som bol menší, ťahalo ma to do bránky. Dokonca mi rodičia kúpili aj betóny na tréning, ale mal som ich len raz. Odvtedy som útočníkom.

Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články