Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Do Pardubíc sa dostal vďaka otcovi. Reprezentáciou prehliadaný Štetka nevylučuje odchod z Česka

PARDUBICE - Patrí k tomu lepšiemu z ročníka 2003, napriek tomu však viacerí fanúšikovia o ňom doteraz nevedeli. Až do momentu, keď sa v 17 rokoch dočkal debutu v českej najvyššej seniorskej lige. Pavol Štetka má na konte tri zápasy v drese Pardubíc. Nielen o tom sa dočítate v nasledovnom rozhovore.
Pavol Štetka Pavol Štetka.
Zdroj: HC Dynamo Pardubice
Zdieľajte:

Ste rodákom z Humenného a odchovancom Michaloviec. Ako si spomínate na svoje začiatky a pôsobenie v slovenských žiackych súťažiach?

V začiatkoch ešte za Humenné som to bral viacmenej ako krúžok. Prišiel však šiesty ročník na základnej škole, kedy som prestúpil do Michaloviec a začal sa tomu venovať viac, keďže tam bola aj lepšia súťaž.

Tunajším fanúšikom ste sa, takpovediac, vytratili z očí v roku 2018, keď ste odišli do Česka. Čo vás k tomu viedlo?

Bola to iniciatíva ako mňa, v snahe niekam sa posunúť, a môjho otca ako dlhoročného fanúšika Pardubíc. Oslovil klub, následne ma pozvali na skúšku, ktorá dopadla dobre. Ak som sa chcel niekam posunúť, vedel som, že na Slovensku zostať nemôžem. Česká súťaž bola a zrejme asi aj je lepšia než tá naša.

U našich susedov pôsobíte tretiu sezónu. Neľutujete s odstupom času tento krok?

Rozhodne nie, ba možno ľutujem, že som tak neurobil skôr. Keď som prišiel do Pardubíc, bol som priam nadšený, ako pracujú s deťmi a snažia sa z nich vyťažiť čo najviac.

Vo veku 17 rokov, štyri mesiace a tri dni ste sa stali jedným z najmladších Slovákom v histórii českej najvyššej mužskej súťaže. Čo to pre vás znamená?

Keď som sa to dozvedel, zostal som doslova v šoku. Bol to jeden z mojich najbližších cieľov. Tým ďalším je pre mňa draft. Som nesmierne vďačný za to, že si ma tréner vybral.

Debut v najvyššej českej súťaži ste si odkrútili proti Zlínu. Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že nastúpite za mužov?

Bolo to dosť nečakané, spočiatku som váhal, či to myslí vážne. Ale určite ma to dosť potešilo. Čo ma však prekvapilo, že som vôbec nebol nervózny.

V prvom tíme sú aj ďalší piati Slováci – obrancovia Marek Ďaloga, Juraj Mikuš, Martin Bučko a útočníci Radoslav Tybor a Matej Paulovič. Ako to vnímate?

Vládne medzi nami pohoda, čo je vždy skvelé. Najviac si asi rozumiem s Maťom Bučkom, keďže spolu bývame na hoteli aj sme si vekovo najbližší a dosť mi zo začiatku radil.

Súčasná nepriaznivá situácia v dôsledku pandémie znamenala predčasný koniec mládežníckych súťaží. Viacero Slovákov pôsobiacich v zahraničí sa vrátilo domov do reprezentačného tímu do 18 rokov, ktorý hrá v druhej najvyššej súťaži. Nezvažovali ste aj vy túto možnosť?

Ja osobne nie. Je pravdou, že cez leto, na výcvikovom tábore do 18 rokov, sa nás pýtali, či nemáme záujem pôsobiť v tomto projekte. Rozhodol som sa však, že zostanem v Česku.

Podľa dostupných informácií ste veľa príležitostí ukázať sa v najcennejšom drese nemali, okrem dvoch turnajov (Hodonín, Scuol) v tíme do 16 rokov a už spomenutej akcie za repre do 18 rokov. Čím si to vysvetľujete?

Netuším... Je to vždy vec trénera, takže on rozhoduje o tom, kto tam bude a kto nie. Ja sa však snažím robiť maximum. Akonáhle bude príležitosť, vždy si rád zahrám za slovenskú reprezentáciu.

Vzhľadom na to, že tohtoročné MS do 18 rokov sa zrušili, natíska sa priestor zabojovať o miestenku na šampionáte „dvadsiatok“. Prijali by ste nomináciu?

Bez debaty. Veľmi by som sa tomu potešil, vždy je skvelé hrať s a proti starším. Budem robiť všetko pre to, aby sa mi to splnilo.

Fakt, že ste už nastúpili v poprednej európskej lige, určite poteší a zaujme aj skautov. Uvidíme vás aj v budúcom ročníku v Pardubiciach?

Zrejme áno, momentálne nemám v pláne odísť. Uvidíme, ako sa rozbehne juniorská liga, ale v súčasnej situácii chcem zostať v Pardubiciach.

Blíži sa aj CHL draft do zámorských juniorských líg. Ste naklonený aj tejto možnosti?

Je to jedna z možností, nad ktorou som už uvažoval a debatoval o tom s rodičmi a agentom. Ak by sa takáto možnosť naskytla, zrejme by som ju skúsil.

Niektorí hráči vidia ako ďalší krok v ich kariére presun do Švédska či Fínska. Neláka vás táto cesta?

Tesne predtým, ako som odišiel do Pardubíc, som bol na týždňovej skúške vo fínskom Ässät Pori. Prebehlo to super, aj si ma vybrali. Rozhodol som sa však pre Česko, keďže som mal len 14 rokov. Aj rodičia usúdili, že to bude lepšie aj vzhľadom na fakt, že je to bližšie.

Čo sú vaše najväčšie hokejové prednosti?

Asi rýchlosť, strela a hokejové myslenie.

Našli by ste aj veci, o ktorých viete, že ešte na nich musíte zapracovať?

Myslím si, že sa ešte môžem zlepšiť v korčuľovaní a zapracovať na väčšom pohybe. Taktiež, nakoľko mám na to postavu, sa ešte musím zamerať aj na hru do tela. Pracujem na tom, snažím sa nabrať svalovú hmotu.

Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články