Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Igor Tóth: Hokejový COVID máme na Slovensku už niekoľko rokov, vďaka pandémii je však všetko vypuklejšie

BRATISLAVA - Keď sa povie meno Igor Tóth, viacerým sa vynoria hokejové zápasy a muž, ktorý elektronickou ceruzkou ukazuje kladné a negatívne taktické stránky v danom hokejovom zápase.
Igor Tóth Igor Tóth.
Zdroj: Archív I.T.
Zdieľajte:

Päťdesiatosemročný rodák z Hurbanova však toho v hokeji preskákal podstatne viac. Dlhé roky sa venuje výchove a vzdelávaniu ako hráčov, tak aj trénerov. Momentálne svoje bohaté skúsenosti odovzdáva na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj u našich južných susedov v Maďarsku v Györi. Napriek veľkému pracovnému vyťaženiu si však našiel na nás čas, a tak sme sa pozreli na viacero tém.

Hokejové dianie sa, hoc za sprísnených podmienok, postupne vracia do starých koľají. Zanechá podľa vás táto pandémia stopu aj v hokeji?

Nakoľko sa momentálne z hokejového hľadiska pohybujem mimo Slovenska, viem sa vyjadriť len k situácii, ktorá je v Maďarsku. Tamojšia vláda totiž predstavila systémové riešenia, ktoré pomohli klubom dostať sa z náročného obdobia. Myslím si, že športová príprava sa opäť rozbehla bez problémov, taktiež aj zázemie pre športovcov je napriek ťažšej celospoločenskej situácii veľmi dobré, čo sa podobá Česku. Žiaľ, domnievam sa, že to neplatí pre Slovensko.

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Slovenskom a Maďarskom čo sa týka pomoci vlády pre šport?

V prvom rade musím povedať, že plne rešpektujem všetky kroky, ktoré vykonal SZĽH, aby pomohol klubom zmierniť dopady pandémie. Viem, že zväz sa aj v predošlých rokoch snažil vytvárať pre hokej dobré podmienky. S podporou, akej sa dostáva klubom tu v Maďarsku, sa to však porovnať nedá. Tu nejde o jednorazové kroky, ale systémové, kde ak splníte všetky podmienky, máte istý budget na pol sezóny, ba aj celú sezónu zaistený, vďaka čomu ľahšie prekonáte takéto obdobie. Samozrejme, ak ste dobrým gazdom.

Ako už odznelo, momentálne pôsobíte v zahraničí, avšak určite, ak vám to povinnosti dovolia, sledujete aj pomery v našej lige. V nej došlo k viacerým presunom hráčov. Do akej miery podľa vás dopady pandémie ovplyvnia príchod zahraničných hráčov do súťaže?

Z veľkej časti bude podľa mňa záležať na budgete toho-ktorého klubu, taktiež aj na jeho filozofii. Určite od začiatku koronakrízy riešili túto otázku všetky kluby a viem, že to nemajú ľahké. Príchod zahraničných hráčov ovplyvní hlavne (ne)dostatok financií v klubovej kase. Pozitívom koronavírusového obdobia je, že takto azda dostanú väčší priestor mladí hráči. Avšak na vrcholový šport však treba mať naozaj vrcholové podmienky. Kluby na Slovensku sú všeobecne finančne podvyživené, či je to mládež alebo seniorský hokej.

Na jednej strane tu máme Michalovce, ktorým sa v náročnom období podarilo posilniť mužstvo o viacero kvalitných hráčov a, naopak, sú tu možno tímy, kde by mohlo dostať priestor viacero talentovaných mladíkov. Dočkáme sa naozaj väčšieho zastúpenia mladej krvi?

Je pravdou, že v posledných mesiacoch dostal šancu väčší počet mladíkov ako bolo zvykom. O tom, či je za tým zlá finančná situácia daného klubu alebo dlhodobá stratégia, však môžeme len špekulovať. Osobne by som bol rád, keby nielen pre koronavírus dostávalo na Slovensku priestor medzi seniormi ďaleko viac mladších hráčov od 19 do 22 rokov. Niekde tak spravili ako z núdze cnosť pre koronu, ak by nebola, neviem.

Špekulácie sa vedú aj o tom, či sa slovenský hokej už konečne vrátil na cestu, ktorá nás dovedie k opätovným úspechom. Sme už späť na nej?

Úpadok? S týmto slovom nesúhlasím ako s holým tvrdením. Môžem vám vymenovať a zdôvodniť deväť hlavných dôvodov tohto „úpadku“, ale bude to asi na deväť samostatných článkov. Je to skôr o konkurencii, infraštruktúre súťaží a chabom profesionálnom zázemí z dôvodov chýbajúcich financií. Treba zmeny, napríklad: Prvá hokejová liga má vychovať profesionálov pre extraligu. Ako môže splniť túto funkciu, keď podmienkami a zázemím je sama amatérska? Ak v nej hráč strávi dva-tri roky, stane sa profesionálom pre extraligu, ak funguje na princípe amaterizmu? Nie, skončí s hokejom. Opakom sú profesionálne súťaže seniorov, či už česká Chanceliga, fínska Mestis a švédska Allsvenskan, ktoré sú plne profesionálne druhé seniorské ligy.

Náš hokej bude opäť na výslní, keď sa splní deväť pomyselných bodov a bude dostatočný počet detí v hokeji. Prepáčte, mládežnícky tréner, ktorý má mesačne trebárs 700 eur a má k dispozícii nie 30, ale 12 hráčov, len ťažko odvedie stopercentnú prácu. Tu niekde pramení príčina všetkého. Tým, že prišiel COVID-19, je situácia ešte vypuklejšia. Ak to však poviem obrazne a nadsadím, tak na Slovensku máme hokejový COVID už niekoľko rokov.

A možno práve tu tkvie ďalší problém. Vzniká dojem, že sú na Slovensku talenty, ale venujú sa im neschopní tréneri. Zoberme si našu seniorskú reprezentáciu, ktorú vedie zahraničný kouč Craig Ramsay. Viacerí by na jeho mieste videli domáceho a najmä moderného trénera. Máme my vôbec takého?

V prvom rade si myslím, že Slovensko už zažilo dobré časy a trénovali tu vtedy naši slovenskí mládežnícki, seniorskí tréneri, poprípade českí. Je mi osobne ľúto, aj keď rešpektujem všetky obdobia a vedenia SZĽH, no na Slovensku doznel dávnejšie overený systém výchovy hokejovej mládeže, ako takej – čo sa premieta aj do seniorskej reprezentácie SR. Pozrite sa: poslední juniorskí reprezentační hráči z 80.- 90. rokov z bývalého hokejového Československa dosiahli slovenské seniorské úspechy v rokoch 2000, 2002, 2003 vďaka čomu? Ospevujú sa v médiách ako zlatá generácia hráčov. Omyl, bola to aj zlatá generácia slovenských trénerov, a to vďaka funkčnému federálnemu systému výchovy talentov v tzv. jednotnom tréningovom systéme športovej prípravy mládeže a Systém bol, a vzišli z neho aj úspešní slovenskí reprezentanti Systém prestal byť, prestali byť úspešní početní reprezentanti a hráči v konkurencii MS, ZOH, NHL a pod. Slovenský systém výchovy špičkových hráčov ako pokračovateľ čs. tradície mal pokračovať. Nedá sa porovnať štátna starostlivosť o hokej v Česku a Maďarsku so slovenským. Okrem iného, našich hráčov viedli ľudia, ktorí popri trénerstve nevykonávali žiadne iné povolanie. Nie ako dnes, extraligoví hráči brigádujú po stavbách, tréneri pracujú medzi sezónami v rozvoze jedál, hľadajú si prechodné práce v iných sektoroch, alebo sú na nezamestnaneckej podpore. Ako majú mať autoritu váženého a vrcholového špičkového odborníka? Iba hokejové akadémie nás nezachránia, aj keď vidno snahu o reštart. Reťazec sa skladá z niekoľkých vecí. Craig Ramsay, a nielen on, má v tomto mimoriadne ťažkú situáciu, keďže si musí vyberať kvalitných hráčov z omnoho nižšieho počtu ako to bolo kedysi. Vidím však aj v našich vodách schopné mená, ktoré aj v skromných podmienkach dokázali pozoruhodné úspechy. Máme tu aj v súčasnosti pre seniorskú reprezentáciu niekoľko vlastných a dostatočne kvalitných odborníkov z praxe. Nebudem menovať, aby som na niekoho nebodaj nezabudol.

Spomenuli ste, že úspešný hráč nemusí byť úspešným koučom. Potom tu máme opačný príklad, a síce Norberta Javorčíka, ktorý pri reprezentačnej „osemnástke“ ukázal, že z neho môže byť dobrý tréner. Ako vidíte jeho kvality?

Je známe, že neplatí pravidlo, že úspešný vrcholový hráč bude zákonite aj úspešným trénerom, skôr je to naopak. Z desiatich prípadov z vrcholového reprezentanta vyrastú dobrí tréneri len jeden, možno dvaja. Naopak, až sedem alebo osem hráčov, ktorí, takpovediac, neurobili dieru do sveta, si to postupnými krokmi „odmaká“ a dlhoročným vzdelávaním sa môže postupne vypracovať, stať výbornými koučmi. Treba sa na Slovensku vrátiť k podmienke vzdelávania u všetkých typov hráčov a trénerov, a trvať na kvalitnom vzdelaní systémovými krokmi. V prípade pána Javorčíka zapadli do súkolia viaceré fakty, čo je pre trénera vždy dobré a dôležité. Absolvoval päťročné vysokoškolské štúdium trénerstva ľadového hokeja u nás na FTVŠ UK. Bol v projekte v „dvadsiatke“ dlhoročným asistentom skúseného pána Bokroša, kde sa podkul a nabral skúsenosti. Teda prešiel novými skúsenosťami, istým sebavzdelávaním, čo považujem za kľúčové a podstatnú úlohu zohral aj fakt, že pracoval s nadštandardným ročníkom hráčov 1999, ktorý bol jeden z najsilnejších, šampionát sa konal na Slovensku, skončili sme na šiestom mieste, čo pomáhalo chlapcom aj publikum. Teraz je na Norovi, aby sa dokázal obhájiť aj medzi extraligovými mužmi. Uvidíme.

Vy sa taktike venujete prakticky celý život, aj verejnosť vás pozná tiež ako analytika, ktorý s ceruzkou analyzuje hru mužstva. Ako sa z taktického hľadiska bude podľa vás uberať svetový hokej?

Systémy hry družstva, organizácia hry družstva či v obrane alebo v útoku za rôznej početnosti hráčov v danom hernom tvare je mimoriadne dôležitá téma pre každého trénera z hľadiska úspechu jeho i družstva. S tým je úzko spojená aj taktika, taktické konanie jednotlivca ako aj družstva, ktorej som sa často venoval v televíznych štúdiách. Svetový hokej sa z taktického a systémového hľadiska výrazne neodlišuje, sú malé rozdiely, skôr sa doslova globalizuje. Pre hokejovú krásu, žiaľ, sa začínajú útoky na seba výraznejšie podobať. Obrana pracuje taktiež globálne, na rovnakých princípoch a zákonoch u viacerých veľmocí. Vyplýva to aj z toho, že už dávno nepanuje v hokeji obdobie tzv. „studenej vojny“, politická izolácia hráčov a trénerov už neexistuje pomaly 30 rokov a filozofie trénerov sa výrazne vzájomne ovplyvňujú vďaka elektronizácií, technologizácií ukážok. Informatizácia, intelektualizácia systémov prípravy či modernizácia didaktík v praxi je aplikovaná už všade narovnako. K tomu výrazne pomáha aj videoanalýza, pracuje sa viacej s detailmi hry, je tvrdo nastolená individualizácia taktických prístupov u samotných hráčov a postov. Taktická príprava „včera a dnes“ sa nedá porovnať, neskutočne sa zmenila. Platí to aj o tréningu. Okrem iných som vždy rád v televízii elektronickou ceruzkou analyzoval fínsky reprezentačný hokej a tamojších trénerov. Bol herne disciplinovaný, do bodky dodržiavali nacvičené herné schémy.

Patríte medzi odborníkov, ktorí si už naozaj prešli kadečím a skúseností môžete rozdávať. Máte sa v profesijnom živote ešte kam posunúť?

Som nesmierne vďačný za to, že som dostal v Slovenskej televízii ponuku a príležitosť 11 rokov naživo analyzovať zápasy MS, ZOH či našej ligy. Na základe toho som mal tú česť byť v seniorskom tíme, v Slovane v realizačnom tíme s mužmi; trebárs s pánmi Cígerom, Miklošovičom, Krajčím, Stavjaňom a ďalšími. Rád by som poďakoval aj SZĽH, že som mohol byť ako hlavný tréner SR na MS 18 v roku 2002, ako aj pri seniorskom tíme s pánom Filcom na MS 2009 a taktiež za to, že som absolvoval množstvo IIHF a NHL seminárov. Vychádzalo to však z toho, že som si poctivo prešiel všetkými vekovými a výkonnostnými kategóriami, trénerskými postami a aj funkciami postupne a systémovo. Pred dvomi rokmi sa mi splnil jeden z novodobých snov, a síce vyberať si pod seba trénerov, komunikovať, spolupracovať s nimi, presnejšie byť športovým a hokejovým riaditeľom klubu. Verím, že som na správnej ceste.

Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články