Ľadový hokej je hra, ktorá dokáže zabaviť a prilákať milióny ľudí. Atraktívne zápasy, výborní korčuliari, neuveriteľné góly a najmä nekompromisné osobné súboje. No rovnako ako iné športy, ani hokej nepatrí medzi tie najbezpečnejšie aktivity. Na ľadovej ploche sa skončil život mnohých starších, ale aj mladších legiend, či menej známych hráčov. Jedno majú však títo chlapi spoločné, vykorčuľovanie si vstupenky do hokejového neba bolo to posledné, čo na tomto svete urobili.

Košice nezabudnú

Rok 1990 sa navždy tragicky zapísal do dejín košického hokeja. Piateho januára sa proti sebe postavili domáce VSŽ-Košice a SK Zlín, za ktorý nastupoval aj československý hokejista Luděk Čajka. V súboji s Antonom Bartánusom, dnešným trénerom slovenskej U18, narazil hlavou na mantinel a bez pohnutia zostal ležať na ľade. Dôsledkom pádu bolo zranenie prvého a druhého krčného stavca s vážnym poškodením miechy. Na následky zranení po 40 dňoch strávených v košickej nemocnici zomrel. Podľa názoru hlavného rozhodcu jeho zranenie nezapríčinil spomínaný súboj s Bartánusom, ale nedostačujúca kvalita ľadu ( pravdepodobne zavadil o ryhu v ľade). Po hokejistovi, ktorý bol v roku 1987 draftovaný NY Rangers je na pamiatku pomenovaný zlínsky štadión a jeho dres s číslom 26 zdobí jeho strop. Počas svojej kariéry sa do reprezentačných farieb obliekol presne 58-krát a strelil 3 góly.

Prilba-neznámy pojem

V roku 1968 prišiel v zápase medzi Minnesotou North Stars (dnešné Dallas Stars) a Oakland Seals o život kanadsko-americký center Bill Masterton. Po tom, čo sa s pukom rútil na bránu ho v plnej rýchlosti zastavili obrancovia hostí, menovite Larry Cahan a Ron Harris. Po silnom náraze upadol do bezvedomia a prudko narazil na ľadovú plochu. Rozhodca zákrok ohodnotil ako nezavinený a Billa, ktorý krvácal z uší, úst aj nosa akútne previezli do nemocnice. Aj napriek dvom neurochirurgom a trom doktorom po 30 hodinách, stále v stave bezvedomia, zomrel. Po tejto tragickej udalosti sa v kuloároch NHL začalo hlasnejšie rozprávať o zavedení povinného nosenia prilieb. V tom období totiž množstvo hráčov helmy vôbec nenosilo. Medzi hokejistami totiž platilo zaužívané pravidlo, že ten, kto nosí prilbu je zbabelý alebo slaboch. Práve po smrti 30-ročného Mastertona sa mnohí hráči (najmä tí, ktorí obliekali dres Minnesoty) rozhodli, že im je život prednejší a prilbu si zadovážili. Prilba sa stala povinnosťou až o 11 rokov neskôr. Po Billovi Mastertonovi je pomenovaná cena pre najviac oddaného hráča, ktorej držiteľom je napríklad Saku Koivu. Spomínaný prípad je prvým a (našťastie) posledným úmrtím, ktoré sa stalo počas zápasu NHL.

,,The Stratford Streak"

Fanúšikovia Montrealu Canadiens nikdy nezabudnú na legendárneho ,,The Stratford Streak" – Howieho Morenza. Hráč, ktorý sa do histórie NHL zapísal najmä vďaka svojej ohromnej rýchlosti, odohral v najvyššej hokejovej lige sveta dokopy 14 sezón, prevažne v drese spomínaných Canadiens. Začal v ňom svoju bohatú kariéru a následne ju v jeho farbách aj ukončil. Spolu s Auelom Joliathom tvorili jednu z najnezabudnuteľnejších a najnebezpečnejších dvojíc v histórií NHL. Počas svojej kariéry sa mu trikrát podarilo vyhrať cenu pre najcennejšieho hráča a dvakrát dopomohol Canadiens k zistu Stanleyho pohára. Osudným sa mu stal zápas proti Chicagu Blackhawks, v ktorom utrpel devastačnú zlomeninu nohy. Morenz vraj zomrel na následky vírusu, no viac omieľanou, no záhadnejšou príčinou smrti je čosi iné. Po zápase s Blackhawks sa vraj Howie zdôveril Julathovi, že život bez hokeja si nevie predstaviť. Zlomenina nohy mu totiž predčasne ukončila kariéru. Nasledovali ťažké depresie, po ktorých legendárny hráč odišiel do hokejového neba. V roku 1945 bol zaradený do Hokejovej siene slávy. Ak by ste sa spýtali fanúšikov Canadiens, čo bolo príčinou smrti tohto talentovaného muža, s istotou by Vám povedali, že odlúčenie od hokeja mu zlomilo srdce.

Česť ich pamiatke.