Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Lašák: "V čase komunizmu sme o NHL nič nevedeli"

Ján Lašák je jedným z najveselších hráčov, akí kedy obliekali reprezentačný dres. Uznávaný gólman nám porozprával o svojich začiatkoch, súčasnej sezóne v Liberci, Lige majstrov, či problémoch v našom hokeji.
Zdroj: TASR
Zdieľajte:

Ako si sa dostal k hokeju?

„K hokeju ma priviedla láska, odmalička som mal hokej veľmi rád. Tak isto aj môj syn hokej miluje. Tento šport som chcel hrávať od útleho veku.“

Spomínaš si aj na zábavné historky zo začiatku svojej kariéry?

„Od zimného štadiónu som býval asi 50 metrov, preto som nechodil v detstve na dvor, hrať sa do piesku, ale išiel som na “zimák“, kde som trávil hodiny a pozeral som sa na hokej. K hokeju som mal ozaj veľmi blízko. Samozrejme, prvé spomienky mám na sídlisku, s chlapcami, keď sa hral hokej tzv. na dvore. Hrávali sme “dvorové“ zápasy medzi chlapcami a bolo ich strašne veľa, boli to krásne súboje, mám na ne naozaj pekné spomienky.

Mal si už nejaké hokejové vzory aj v tomto veku, alebo si ich začal mať postupom času?

„V roku 1985 samozrejme o NHL ešte nebolo v televízoroch čo i len počuť, tieto veci sme mali zakázané a ani sme nevedeli o NHL v čase komunizmu. Veľký hrdina bol ale Jiří Králik, neskôr v roku 1989 prišiel na scénu Hašek, ktorý odišiel do NHL. Okrem Hašeka to boli samozrejme mená ako Patrick Roy, Curtis Joseph, Martin Brodeur, Ed Belfour a ostatní. V čase, keď som spoznal Vlada Dzurillu, som videl, aký to je skvelý človek. Aj preto sa on stal mojim vzorom a preto mám na drese číslo 25.“

Ako často počúvaš od malých brankárov, že ešte stále si ich vzormi?

„Najčastejšie som to počúval v rokoch od 2002, kedy sme boli majstrami sveta. To som počúval približne do roku 2006, kedy prišiel Jaro Halák či Ján Laco. Postupom času sa to mení a tie deti majú stále iné vzory, už to nie je také intenzívne ako niekedy. „

Momentálne pôsobíš už druhú sezónu v Liberci. Si v tíme českého extraligistu spokojný?

„Som tu len druhú sezónu, na konci prvej som tu stihol odohrať len desať zápasov. Zostal som tu, lebo tu je krásne. Liberec mi pripomína Zvolen, pretože všade naokolo sú hory a ja ich mám veľmi rád. Práve preto milujem Zvolen a polovicu Slovenska. V klube sa mi veľmi páči, je tu skvelé zázemie a som tu veľmi spokojný. „

Ako hodnotíš Ligu majstrov? V skupine si odohral zápasy aj proti Košiciam, kde si v minulosti chytal. Ako sa ti nastupovalo proti bývalému zamestnávateľovi?

„Boli to veľmi pekné zápasy, prvý sme vyhrali, druhý sme síce prehrali, ale bolo to super. Bola to viac-menej príprava na ligu, dnes navyše hráme s Kolínom a nejdeme v najsilnejšej zostave. Každopádne aj zápas v Košiciach sme brali zodpovedne, ale je to také spestrenie v prípravnom období, čo je výborné.

S Kolínom ste vyhrali prvý zápas na ich ľade 4:1. Dnes ste preto favoriti zápasu a ak vyhráte, posuniete sa na druhé miesto v tabuľke. Ako to vidíš ty?

”Ako hovoríš, dnes hráme s Kolínom a budeme sa snažiť vyhrať, aj keď máme osem zranených hráčov. Máme momentálne len päť obrancov a aj preto nám prídu pomôcť chalani z prvej ligy, kvôli čomu sa budeme točiť a nič nebudeme špekulovať. Budeme sa snažiť čo najviac šetriť sily na tri zápasy v lige, ktoré nás budú čakať v priebehu šiestich dní, uvidíme aké to bude.“

V minulých sezónach si si urobil dobré meno v KHL. Plánuješ ešte niekedy návrat do tejto súťaže?

”Mám ešte dva roky zmluvu v Liberci a čo sa stane už v mojom veku, je ťažké plánovať. Som tvrdý realista ako som aj celý život bol, nevravím, že nič nerobím, ale ak by niečo vyskočilo, tak prečo nie.“

Počas sezóny 2004/05, kedy v NHL bola výluka, si získal majstrovsky titul s Pardubicami. Ako si ty vtedy vnímal prvenstvo?

”Všetko bolo super, ja som si to vtedy naozaj užil. Pardubice ma podpísali, pretože sa nemohli prebojovať k titulu a vtedy sa mi to podarilo. Hneď som pocítil od vedenia, že boli veľmi spokojný s mojimi výkonmi. Tento rok sme zažili naozaj veľa zábavy a hlavne chalani, ktorí prišli z NHL spojili “mančaft“, hlavne po ľudskej stránke. Celá tá sezóna bola skvelá a titul bol taká čerešnička na torte. Aj oslavy boli samozrejme veľkolepé. Titul som vyhral v deň mojich 25. narodenín, navyše v ten deň mi manželka povedala, že čakáme dcéru, v jeden deň sa mi zhrnulo ozaj veľa krásnych vecí a na to ozaj nikdy nezabudnem.“

Zbierku medailí z majstrovstiev sveta si stihol skompletizovať v rokoch 2000, 2002 a 2003. Aké sú tvoje spomienky na tieto úspechy?

”Na prvý šampionát som cestoval ako mladé ucho, v mojom prípade ako dve mladé uchá. (smiech) Bol som čerstvo mladý 21-ročný chalan, ktorý nastúpil na svoj prvý zápas v štvrťfinále proti USA, ktorá bola až do tohto zápasu nezdolaná. Na tomto turnaji si Amerika išla vlastnou cestou úplne suverénne. Zápas sme vyhrali a bol to vlastne môj prvý dotyk so seniorským hokejom na úrovni reprezentácie. Neskôr sa už, samozrejme, trošku v reprezentácii so mnou počítalo, aj keď hneď na to o rok to nevyšlo. V roku 2002 mi ale dali hráči NHL pocítiť, že mi veria a mne to vtedy strašne pomohlo. Nakoniec z toho bol majstrovský titul. Ako hovorím, bola to neskutočná jazda celého mužstva a v roku 2003 sme to len potvrdili. Bola to vlastne taká zlatá éra slovenského hokeja a som veľmi rád, že som mohol byť pritom.“

V roku 2002 si v semifinále zastavil neskutočným zákrokom v ľahu Johanssona, ktorý mohol skórovať do odkrytej bránky. Na čo si v danom momente myslel?

”Som prekvapený, že to zaujíma ľudí ešte aj po toľkých rokoch (smiech). Bol to krásne pocit, vtedy som pochopil, že tento zápas nemôžeme prehrať. Veril som, že keď už toto nedal, tak im to nie je súdené. „

Nešťastný zápas na svetovom šampionáte v Prahe, pri ktorom došli Lašákovi nervy:

S Libercom si v českej extralige momentálne až na deviatom mieste. Ambície tímu boli však vyššie.

”Sezóna sa ešte len začala, musíme samozrejme zabrať a je veľká škoda, že máme momentálne osem hráčov zranených. K dispozícii máme len päť obrancov, musíme sa nejako pozviechať a verím tomu, že aj mojou pomocou pôjdeme vyššie. „

Budúcoročné MS sa konajú v Čechách, kde momentálne pôsobíš. Premýšľal si niekedy nad tým, že by si sa ešte mohol objaviť v drese Slovenska?

”To by bolo nádherné, túto možnosť by som vzal. Konkurencia na brankárskom poste je však veľká. Uvidím, ako sa k tomu postavia tréneri, ale nevidím to ružovo. Keď vidím, aká je konkurencia a ako chytajú ostatní mladí chalani, musel by som byť v očiach trénera ako človek, ktorý ma naozaj chce, alebo by sa museli chalani nebodaj zraniť.“

Je veľmi známe, že sa Slovákom posledné MS nevydarilo. Máš nejaké nápady, čo podľa teba treba zmeniť?

„ Zmenil by som strašne veľa vecí, a hlavne by som niektorým ľuďom poradil, čo si berú odo mňa trošku sebakritiky a hľadať si chyby vo vlastných radoch. Táto téma má ale hlbšiu analýzu a ja sa na to ešte momentálne necítim, ešte to má svoj čas.“

O Slovensku si sa nedávno vyjadril nie v najkrajšom svetle. Ak by ti však prišla ponuka z našej extraligy, zvažoval by si ju?

„Musíme rozlíšiť veci, ktoré hovorím. Ja som sa nevyjadril zle o Slovensku, ja som sa len zastal hráčov a ľudí, ktorí pôsobia v klube. Ktorí sú zanietení hokejom, ako sú maséri, hráči a ľudia, ktorí robia hokej, vrátane roľbárov a skladníkov. To sú ľudia, ktorí nedostávajú pravidelné peniaze a stále robia to, čo ich baví, pretože k tomu majú nejaký vzťah. Bol to názor na ľudí, ktorí vedú extraligu a samozrejme stále stojím za svojim názorom a za chlapcami. Som proti vedeniu, ktoré nič nerobí. Samotné Slovensko mám veľmi rád. Či by som sa vrátil? Veľmi sa mi páčilo v Trenčíne, bol som tu šťastný, prežil som ozaj krásne mesiace. Ako som sa niekedy zaprisahal, že sa nevrátim hrať na Slovensko, tak som sa aj nakoniec vrátil a užil som si to. Nechávam to otvorené, uvidíme ako to dopadne, kariéra hokejistu sa nedá predpovedať. Navyše, v mojom veku, neviem či je pre mňa Slovensko nejaké východisko, jedine ak by som mal ísť niekomu pomôcť, pre koho by to malo význam.“

Plánuješ niekedy postaviť aj športové centrum, podobné ako má Gáborík, či ako sa to chystá najnovšie postaviť Tatar v Dubnici?

„Veľmi by som chcel mať vlastný štadión a robiť mládež pod svojimi predstavami, pretože moje predstavy sa napríklad veľmi rozchádzajú s tým, ako ich majú vo Zvolene s mládežníckym hokejom. Tie skúsenosti, ktoré som získal vo svete, či už som videl, ako to robí tréner Ružička na Slavii, ktorý je pre mňa veľký vzor. Páči sa mi ako trénuje mládež. Veľmi mi imponuje aj štýl Fínska. Moje predstavy sú úplne iné, ako ich majú ľudia, ktorí nevideli, ako sa pracuje s mládežou za hranicami. Preto by som si to skúsil veľmi rád, či už na svojom štadióne, kde by som si sám všetko riadil. To je ale hudba budúcnosti a verím, že sa mi to raz podarí a že to budem mať. Či to ale niekedy bude reálne, tak to netuším. „

Na koniec nám ostáva položiť už len tradičnú otázku. Čo by si na záver rád poprial fanúšikom hokejové sveta?

„Určite im chcem popriať dôležité veci, ako je zdravie, šťastie, mier a podobné veci. Tie skutočné veci, skutočné hodnoty a z hokejového hľadiska veľa emócii, keďže hokej je o veľa emóciách. Neraz som zažil zlý zápas, v ktorom domáci vyhrali 2:1 a všetci odchádzali spokojní, lebo sa to ubojovalo. Aby ľudia zažili na štadiónoch radosť a aby odchádzali domov spokojní.“

ANKETA: Chceli by ste ešte niekedy vidieť Jána Lašáka v reprezentačnom drese?

  • Áno

    88%

  • Nie

    12%

Zdieľajte:
Zdroje informácií: hokejovysvet.sk, youtube.com

Diskusia

Podobné články